7. What did I do?

Vychutnávala som si každý moment. Bola som akoby v inom svete. Iba ja a Harry. Teraz už viem všetko o ňom a on všetko o mne. Keď ale zrazu nastala chvíľa ticha, on sa ku mne pomaly naklonil a pobozkal ma. Ja som sa tomu vôbec nebránila. Keď nečakane, akoby do mňa udrel blesk, som sa odtiahla a strelila mu facku. Nevedela som čo to so mnou je. Zmätená som sa rýchlo postavila a začala utekať preč. Do očí sa mi nahrnuli slzy, no ja som ich rýchlo utrela. Harry tam chvíľu ostal stáť zamyslený s rukou na líci. No po okamihu sa hneď postavil a začal bežať za mnou. Keď ma dobehol, začal sa mi ospravedlňovať. Moje oči sa zaplnili úplne slzami. Bola som nahnevaná sama na seba a na to ako som zareagovala. Celú cestu som bola ticho, už som chcela konečne zaliezť do svojej izby a byť chvíľu sama .

Keď už sme nejako dobehli domou, šla som rovno do sprchy. Keď teraz v dome nemám ani kúsok súkromia, išla som na záhradu a tam si sadla, zabalená do deky, na hojdačku. Rozmýšľala som nad tým všetkým čo sa stalo. Na lúke plnej kvetov sedím vedľa Harryho. Rozprávame sa o jeho živote. Aký bol, aký chce byť. O hudbe, tanci, snoch. Vravela som že mojím jediným snom je mať vlastnú, zdravú, perfektnú rodinu, ktorá bude žiť v malom domčeku. Jemu sa to páčilo presne tak ako mne. Počúvali sme http://www.youtube.com/watch?v=8xg3vE8Ie_E&feature=related. Bolo to neskutočne romantické. Pozerali sme sa na západ slnka. Mala som zatvorené oči, cítila som jeho dlane na mojej hlave. Dával mi tam krásny venček z púpavy. Ktorý som mu pomohla spraviť. Potom sa mi zapozeral do očí a jemne ma pobozkal. Bol to nádherný pocit. V bruchu som mala motýle a po tele mi behali zimomriavky. Tých pár sekúnd mi prišlo ako najkrajší sen, ktorý nechcem aby skončil. A potom ja hlúpa mu strelím facku. Och, čo som to spravila. Toto si budem vyčítať navždy. A čo si o mne musel myslieť Harry?

Na dvore som sedela ešte nejakú tú chvíľu a opakovala som si ten moment v mysli. Potom som sa otočila a pozrela sa či sa v dome ešte svieti. Zrak mi padol na okno v mojej izbe, v ktorom sa niečo myhlo. Uvidela som tam Harryho, ktorý hneď keď si ma všimol, skryl sa. Ja som sa tiež hneď otočila a tvárila sa že som ho nevidela.

4.4. 16:45
Dnes sme boli na nádhernom výlete. Mišo a Gemma nás doviedli na Spišský hrad. Ja som bola v kuse Gemmou. Stále sme sa mali o čom rozprávať. Je to úžasné dievča. S Harrym som sa snažila rozprávať ako normálne. Moc mi to nešlo lebo sa mi pred očami stále premietalo, ako sa ku mne nakláňa a dáva mi bozk. Chcela som opäť cítiť jeho pery. Keď sa začal smiať, nenápadne som ho pozorovala a prišlo mi to ako z nejakého filmu keď dajú spomalené zábery bez zvuku a do pozadia pustia romantickú hudbu. Myslím, že on tiež nebol úplne v pohode ale nedal to na sebe poznať.

Keď sme sa vrátili, v chodbe som zazrela zabalené kufre. V obývačke už sedela Anne a aj naša mama a čakali na Miša a Gemmu. „Rýchlo sa pripravte, za chvíľu odchádzame.“ Povedala im Anne.“Hneď sme späť.“ Mišo už utekal do svojej izby nachystať sa. „O čo tu ide?“ Nechápavo dodal Harry. „No vieš, musíme ísť do Francúzska vybavovať veci okolo svadby.“ „Čo? A to je ako možné že ja sa to dozviem znova ako posledná?!“ Vyčítavo som sa pozrela na mamu. Tá sa usmiala a dala mi pusu na čelo. „Kým tu nebudeme, postaráte sa o dom. Prídeme pred Veľkou nocou.“ Čo, to tu mám byť sama iba s ním?! Prebehlo mi hlavou. Čo tu celé tie dni budeme robiť? Keď som sa pozrela na Harolda, vyzeral zamyslene a hľadel do mobilu. Potom sme sa s nimi už rozlúčili a ostali sme tu sami.

Zvyšok dňa som už iba spravila pár vecí okolo domu. Keď som sa rozprávala s ním, vždy som nasadila nejakú novú tému, len aby nezačal hovoriť o včerajšku. Bolo to medzi nami zvláštne. Nikto z nás nevedel čo má spraviť a ako sa má chovať, no tvárili sme sa akoby nič.

5.4. 8:30
Asi o pol šiestej som prijala hovor. Kamarátka zo školy mi volala, vraj sa stalo niečo strašné. S plačom mi oznámila že môj bývalý priateľ Lukáš zomrel. Vraj mal rakovinu, no nikomu o tom nepovedal. Ja som nedokázala nič spraviť tak som zrušila hovor. Čo! Ako je to možné? Prečo sa to muselo stať? Bol to skvelý chlapec. Rozišli sme sa v dobrom lebo nám to neklapalo. Tlačili sa mi slzy do očí. Teraz som potrebovala mať niekoho pri sebe tak som sa uplakaná rozbehla do obývačky. Vrhla som sa na vysokého chlapca a začala som plakať. On ma objal. „To bude fajn.“ Čo? Ale veď toto nie je Harryho hlas. Hneď som sa odtiahla a utrela si slzy. Fakt to nie je Harry, kde vlastne je? A čo tu robí tento?