10. Great confusion

Dufáme, že sa časť bude páčiť. Dnes je krátka časť, ale zajtra vám to vynahradíme. Pekné čítanie a dúfame, že porozumiete Veľkému zmätku.   http://www.youtube.com/watch?v=jbtqUoLYd08 Myslíme, že táto pieseň tam celkom pasuje, aspoň ten text.

Keď som sa ráno zobudila, v izbe som bola sama. Nuž som si dala sprchu, obliekla sa a išla dole. „dobré ránko.“ Pozdravila som chalanov v obývačke. Niall pozeral niečo v telke, a Harold si kontroloval Twitter. „Ahoj Lili.“ Niall sa ku mne hneď otočil. „Aká bola noc?“ Nahnevane sa na mňa pozrel Harrold s iróniou v očiach. Nečakal na odpoveď a ďalej sa venoval Twitteru. „Čo ti je Harold?“ Pozrela som sa na neho, no on ma odignoroval. Potom som nechápavo pozrela sa na Nialla. Ten bol ku nám stále otočený. Výrazom tváre naznačil, že tiež nevie o čo ide. Zrazu sa Harold zodvihol a odišiel do kuchyne. Obaja sme na neho pozerali. „Čo mu je?“ „Neviem, od rána ma ignoroval.“ Odpovedal Niall. „Idem za ním.“ Navrhla som. On súhlasil a stále sa pozeral smerom ku kuchyni a nad niečím rozmýšľal. 

Keď som vošla, hneď sa na mňa pozrel a neskrýval, že mu je moja prítomnosť nepríjemná. „O čo ti ide?“ Prebodávala som ho pohľadom. Neodpovedal. „O čo sa tu snažíš?!“ Konečne sa na mňa pozrel a chvíľu premýšľal ako mi to povie. „Viem že si sa vyspala s Niallom, jasné! Nemusíš sa tu na nič hrať. Videl som ho ako ráno vychádza z tvojej izby len v nohaviciach.“ Po tejto odpovedi som zostala poriadne zarazená. Nechápem ako si to môže o mne myslieť. Poriadne som sa nahnevala. „Prišiel ku mne v noci, lebo nemohol spať, len sme sa rozprávali a on tam zaspal, vieš! Ale ani neviem prečo by som ti to mala hovoriť! A vôbec, prečo sa do mňa staráš. Veď ty a ja aj tak spolu zatiaľ nič nemáme.“ Čo som to povedala! Hneď som sa chytila za ústa, otočila som sa mu bokom a hypnotizovala stenu. Harold tiež nevedel ako zareagovať. „Zatiaľ?“ Povedal už pokojne. Chytil ma za dlaň a otočil ma oproti nemu. Stále ma držal. „Takže mám šancu?“ Hľadela som mu priamo do očí, no nevedela som čo mu odpovedať. Vtom vošiel do kuchyne Niall a my sme sa od seba hneď vzdialili. Zostal zaskočený. „Sorry.“ Povedal a ostal stáť vo dverách. Len sa na nás pozeral. S Haroldom sme sa zasa na seba pozreli. Už som vedela, čo mu chcem povedať. „Aj tak sa ti páči Zuza! Tak čo žiarliš!“ Arogantne som odvrkla a odišla z miestnosti. Niall aj Harold sa na mňa zmätene pozerali.

18:20
Keď som bola sama, po rozume mi chodili rôzne myšlienky: Niall určite pochopil, že sa jedná o ňom. Dúfam že sa nenaštval, keď nás tak videl. A Harold? To naozaj by so mnou chcel niečo mať? Nerozumiem tomu! Je to v pohode chlapec, no čo Niall? Neviem čo mám robiť. Potom ma niečo napadlo.

Zvyšok dňa bol Harold nahnevaný. Vôbec sa s nami nebavil. No my sme si to užili aj bez neho. Zatiaľ je to skvelý deň. Celý čas sme sa smiali, kričali, behali po dome aj záhrade. No robili sme to schválne. Teda aspoň ja. Aby Harold žiarlil! Myslím, že sa mi to aj darilo.

Ani som sa nenazdala a už bolo pol šiestej. Harold mal to rande. Kým bol preč, s Niallom som moc nekomunikovala. Len sme boli každý vo vlastnej izbe a robili si svoje. Pochytil ma hlad, tak som si išla vziať do kuchyne jablko. Keď som doňho zahryzla, takmer mi zabehlo. Z okna som videla Harryho a Zuzanu. Boli na seba nalepený. Keď si ma Harold všimol, dal jej bozk. Keď som to videla, cítila som sa akoby ma niekto prebodol. V rýchlosti som nevedela, čo robiť. „Niall!“ Zakričala som na neho. „Poď dole!“ Ten hneď prišiel, no nevedel, o čo mi ide. Ja som ho chytila za ruky a zahľadela som sa mu do očí. Keď som si všimla, ako niekto otvára dvere, vášnivo som ho pobozkala. On sa hneď odtiahol a keď zbadal Harolda nevedel, čo má robiť. Ja keď som si ho všimla, tvárila som sa prekvapene. Harolda to dostalo a hneď sa otočil späť von a poriadne za sebou buchol dverami.

 

9. Why he?

Po pohrebe sme išli späť domov. Spravili sme si ľahký obed a spolu sme sa najedli. Ešte sme nevedeli ako strávime dnešný deň. Dohodli sme sa, že chalani pôjdu odpísať pár fanynkám na Twitteri a ja tu zatiaľ trochu poupratujem. Nemám rada keď sú tu hostia a je neporiadok. Keď som dokončila svoju prácu, išla som si skontrolovať Facebook. V poslednom čase tam moc nechodím, vlastne mi to ani nechýba. A Twitter? Ten ani nemám. Čo by som tam asi robila? Nie som ten typ, čo by vypisoval známym osobnostiam. Som realista, preto viem, že je malá pravdepodobnosť, že odpíšu práve mne. Po chvíli nudného preklikávanie fotiek nejakej stránky, mi niekto napísal. Bola to Zuza. Tá čo so mnou videla chalanov. Vlastne som aj tušila že bode znovu otravovať. Prečo práve ju sme tam museli stretnúť?! Zo srdca ju nenávidím a práve ona musí byť ich fanynka.

„Ahoj, čo robia Niall a Harry na Slovensku a čo s nimi máš ty?“ Úplne dokonale som si vedela predstaviť, ako afektovane to hovorí. Neodpisovalo som. Keď zas bliká správa. „Akurát idem napísať na One Direction fanclub, že sú na Slovensku.“ Už som musela zasiahnuť, tak som odpísala. „Myslíš, že ti niekto uverí?! To predsa môže povedať každý.“ Len som tam sedela a čakala čo mi odpíše. Trvalo jej to dlhšie, asi nevedela čo spraviť. Dúfam, že nič také nespraví. Nechcem aby o nich niekto vedel. „Myslíš že mi robí problém spraviť jednu fotku? Veď bývam neďaleko vás. Ale nemusela by som to nikomu písať ak..“ Ale nie. Presne toto som nechcela. „Ak čo?“ Hneď som jej odpísala. „Ak by išiel Harry so mnou na menšie rande.“ Nemo som hľadela do obrazovky a mysľou mi prechádzalo, prečo práve Harry a práve s ňou. „A ak nie?“ Vypla som si hudbu a sústredila sa na náš rozhovor. „Ak nie, tak celá vaša záhrada bude do hodiny zaplnená otravnými novinármi a fanynkami.“ Ale nie!

„Harold!“ Zakričala som hlasno. „Áno Lili?“ Ozvalo sa odniekiaľ z prízemia. „Okamžite sem poď!“ Kričala som, akoby niečo spravil. Bola som len nahnevaná sama na seba, že som im dovolila ísť so mnou na ten pohreb. Harold zatiaľ rýchlo vybehol po schodoch rovno ku mne do izby. „Čo sa deje?“ „No vieš...“ Nevedela som ako mu to povedať. „To dievča, čo sme stretli na pohrebe, chce aby si s ňou išiel na rande, inak vraj dá všetkým vedieť, že ste tu.“ Pozerala som sa na neho a čakala, ako zareaguje. „Jasné.“ Usmial sa. „Veď je to pekné dievča.“ Nechápavo som sa na neho pozrela a zodvihla obočie. On sa zasmial a odišiel. Dúfam, že to týmto bezvýznamným stretnutím končí. Zajtra okolo 6 sa majú stretnúť. Harold aspoň pochopí čo je ona zač. Pretože ja viem, že je to len namyslené rozmaznané dievčatko, ktoré si dvíha sebavedomie ponižovaním iných. A ten jej smiech. Niekedy by som jej najradšej hodila pohár vody do ksichtu. A o tých jej „kamarátkach“ pomlčím. Motajú sa okolo nej, aby si ich niekto všimol. Ja veľa kamarátov síce nemám, ale pre tých pár čo mám, by som urobila čokoľvek a viem, že oni pre mňa tiež.

Poobedie sme si s chalanmi poriadne užili. Blbli sme, rozprávali sme sa všetkom možnom a pri tom sme sa fotili. Som rada, že ich mám. Naozaj som sa bála že tie dni tu s nimi nezvládnem, no po tom ako som ich spoznala, si užívam každý okamih. Som si istá, že na to nikdy nezabudnem. Vždy ma dokážu stiahnuť do iného sveta. Večer, keď idem spať mi ale aj tak vždy príde ľúto za kamarátom, ktorý sa na nás pozerá už zhora.
 

7.4. 9:30
V noci sa mi sníval sen. Bol v ňom Lukáš a plakal. Ja som sa tiež rozplakala a začala som kričať. Zobudila som sa a prudko som si sadla na posteľ. Vtom sa otvorili dvere. Do izby vbehol Niall a sadol si ku mne na posteľ. Nič nehovoril ani sa nič nepýtal, iba ma objal. „Prepáč, nechcela som ťa zobudiť.“ Povedala som pomedzi vzlyky a ešte pevnejšie som ho zovrela. „Psst.“ Umlčal ma a bol pri mne kým som sa neupokojila.

Vraj nemohol spať, tak sme sa rozprávali o tom prečo sem prišiel. Už to tam nemohol vydržať. Každý po ňom len kričal. Chcel odtiaľ odísť niekam, kde bude mať aspoň na chvíľu kľud. Rozprával sa o tom s Harrym a ten ho pozval k nám. A navyše chalani tam tiež nie sú, keď majú chvíľu voľno. Liam išiel za Danielle, Louis zasa k Eleanor a Zayn išiel za rodinou.

Bolo to krásne. Rozprávali sme sa asi hodinu. Cítila som sa s ním ako s najlepším priateľom. Keď som už videla, že je naozaj unavený poslala som ho spať. Nechcel ísť. Vraj ma tu nechcel nechať samú. Nakoniec zostal pri mne a miesto si našiel v kresle. Ja som potom už zaspala a on tiež.

 Harry a Niall

Zuzana

Komplikácie

Ahojte,ospravedlňujeme sa, že sme nedali nový diel, ale máme menšie koplikácie. Zajtra bude iste! :) ďakujeme za pochopoenie :P

8. Piece of my heart

http://www.youtube.com/watch?v=8v_4O44sfjM&ob=av2e

Odtrhla som sa od toho chlapca a uslzená som sa otočila, pohľadom hľadajúc Harryho. Ten práve vychádzal z kuchyne a spoza rohu niečo vravel. „Lili? Mám tu pre teba prekvapenie.“ So smiechom vyšiel, no hneď ako ma zbadal, úsmev na tvári mu zamrzol. Nemala som chuť nikomu nič vysvetľovať. Rozbehla som sa hore schodmi a stále som nemohla prestať plakať. Tak strašne to bolí. Vbehla som do hosťovskej izby (zatiaľ mojej, kým sú všetci preč), sadla som si na posteľ, pustila som si hudbu a snažila som sa urovnať si všetky myšlienky.

5.4. 21:50
Počula som ako sa otvorili dvere, no neotočila som sa k ním. „Môžem?“ Povedal smutne Harry. „Chcem byť sama.“ Protestovala som. „Vieš, Niall mal problémy v Anglicku a nemal kam ísť, tak som mu ponúkol, nech príde sem. Tvoja mama o tom vie. Nečakal som že ťa to tak vezme.“ Sadol si ku mne na posteľ a pozerala sa na mňa tými krásnymi prenikavými očami. „Nie o to nejde. Môj kamarát Lukáš...“ Nedokázala som to povedať. Rozplakala som sa ešte viac. Harry sa na mňa díval a hladil mi chrbát. „On...on...zomrel. Mal rakovinu a nikomu o tom nepovedal. Stále tomu nemôžem uveriť.“ Tvár som si skryla dlaňami. Harry ma silno objal. „To prejde, teraz mu je určite dobre a myslím, že by nechcel aby si plakala.“ Pošepkal mi do ucha. „No tak, usmej sa.“ Milo sa na mňa pozrel. „Najviac ma mrzí, že mi o tom nepovedal.“ „Nechcel ti ublížiť.“ „Teraz chcem byť sama. Prosím povedz Niallovi, že mi nie je dobre. A... ďakujem.“ Snažila som sa na neho usmiať, no moc mi to nešlo. „Fajn“, pousmial sa a odišiel z izby.
Celý deň som chodila po dome ako múmia. Bolo mi strašne ľúto Nialla. Určite sa tešil, že sa tu budeme zabávať, ale čo už. Myslím že to pochopil a vie ako sa cítim. Hneď ako sme sa zvítali, mala som pocit že ho poznám už večnosť. Je to skvelý chlapec. Keď som bola v sprche, počula som že sa dole niečo deje. Keď som prišla do obývačky, uvidela som tam 4 pizze. „Vau.“ Vyšlo zo mňa. Obaja sa na mňa usmiali. Ešte by som rada vedela, odkiaľ majú číslo na dovoz. Ale nechala som to tak, bola som hladná.
Keď sme spolu jedli, obaja sa ma snažili rozveseliť. Vlastne nie len vtedy ale celý deň. Celkom sa im to aj darilo. Spievali sme si na terase pesničky. Myslela som pri tom na Lukáša. Na tie krásne ale aj ťažšie chvíle. Hrnuli sa mi pri tom slzy do očí.
Ach obaja majú také nádherné hlasy. Niall sedel vedľa mňa a hral na gitare. Pieseň WMYB som si spievala s nimi. Obaja sa čudovali. Nevedia, že som ich kedysi milovala a ani im to nemienim hovoriť. Proste som len mala chuť spievať. Ja viem tiež hrať na gitare, ale nie moc dobre. Tak som si u Nialla vybavila lekcie. On s radosťou prikývol. Vraj ma musí naučiť songy od nich.
„Lili? A kedy bude pohreb?“ Spýtal sa m Niall, keď sme išli dnu. „Zajtra o 11:30.“ Povedala som smutno a pretrela som si dlaňou oči. „Tak my pôjdeme s tebou.“ Pousmial sa a Harry tiež prikývol. „Nie! To určite od vás nemôžem chcieť. Čo ak vás tam niekto spozná?!“ Hneď som namietala. „Nespoznajú, neboj sa.“ Žmurkol na mňa Niall. Vtedy som ich silno objala. Potom sa už Niall išiel konečne vybaliť. Zvyšok dňa sme boli doma.

6.4 20:10
Ráno som vstala ako prvá. Nechápem to. Keď musím ísť do školy, tak ledva vyleziem z postele a keď mám voľno, som o šiestej fit. Obliekla som si športové oblečenie a potichu som opustila dom. Išla som si zabehať. Už mi to aj chýbalo. Dobehla som na lúku a zastala som na mieste kde sme predtým s Harrym ležali, bolo to neskutočne krásne. Podvedome som sa usmievala. Cesta späť nebola až taká dlhá, no keď som prišla, chlapci už boli hore. Boli v neskutočne vtipnej situácii. Harry si upravoval vlasy, ako to vie len on, a Niall práve stál pred chladničkou a niečo v nej hľadal. Ja som sa začala hneď smiať. Nechápali o čo ide, no keď sa na seba pozreli hneď im to došlo. Niall sa rozosmial a Harry na neho hodil prísny pohľad „ No a čo každý je nejaký!“ Zasmial sa aj on. „No čo vy dvaja zmätkovia, myslela som že keď prídem, tak už budú raňajky hotové. Vidím že tu musím robiť všetko ja.“ „Keby bolo z čoho, tak tie raňajky spravíme.“ Zaškeril sa Harry.

Bola som strašne rada, že tu boli chalani. Myslím, že ak by som bol dom sama, tak by som prerevla celý deň. Stačilo mi, že pri mne chvíľu neboli a už som myslela na Lukáša a len ťažko som dokázala potlačiť slzy. Preto som šťastná, že mi robia spoločnosť.
Bolo asi 10:30 a ja som sa začala chystať. Zo sebou som si vzala len vreckovky. Chalani si obaja obliekli čierne obleky a čakali ma v chodbe. Spolu sme sa taxíkom doviezli až n miesto. "Čo ak vás tam naozaj niekto spozná?" Neisto som na nich pozrela. "Neboj sa." Odvetil Harry. Stáli sme za všetkými ľuďmi, až úplne vzadu. Keď som videla jeho najbližších, bolo mi to ľúto. Prečo sa musia diať takéto veci? Rakvu už spúšťali do jamy a ja som to už nezvládla.

Veľmi som sa rozplakala. Zo zadu ma objal Harry. Keď som sa obzrela, v Niallových a Harryho očiach som uvidela slzy. Bolo to veľmi dojímavé. Plakali , aj keď toho chlapca vôbec nepoznali.
Keď sme už odchádzali, uvidela som partiu deciek zo školy. Nechcela som na chlapcov upútavať pozornosť, tak sme ich leb obišli. Jedno dievča sa za nami rozbehlo. "Vy...vy dvaja..." Pozrela na nich prekvapene. "Áno, áno sme to my." Prerušil ju Niall. "dáte mi autogram?" Spýtala sa dotieravo. "Prepáč ale tu sa to nehodí a nechceme upútavať pozornosť." "Hmm..." Vyliezlo z nej povrchne. "A ty tu čo s nimi robíš?" Pozrela povýšene na mňa. "To nech ťa netrápi a daj si odpal". Povedala som jej. Ona ib prevrátila očami a odišla preč.

7. What did I do?

Vychutnávala som si každý moment. Bola som akoby v inom svete. Iba ja a Harry. Teraz už viem všetko o ňom a on všetko o mne. Keď ale zrazu nastala chvíľa ticha, on sa ku mne pomaly naklonil a pobozkal ma. Ja som sa tomu vôbec nebránila. Keď nečakane, akoby do mňa udrel blesk, som sa odtiahla a strelila mu facku. Nevedela som čo to so mnou je. Zmätená som sa rýchlo postavila a začala utekať preč. Do očí sa mi nahrnuli slzy, no ja som ich rýchlo utrela. Harry tam chvíľu ostal stáť zamyslený s rukou na líci. No po okamihu sa hneď postavil a začal bežať za mnou. Keď ma dobehol, začal sa mi ospravedlňovať. Moje oči sa zaplnili úplne slzami. Bola som nahnevaná sama na seba a na to ako som zareagovala. Celú cestu som bola ticho, už som chcela konečne zaliezť do svojej izby a byť chvíľu sama .

Keď už sme nejako dobehli domou, šla som rovno do sprchy. Keď teraz v dome nemám ani kúsok súkromia, išla som na záhradu a tam si sadla, zabalená do deky, na hojdačku. Rozmýšľala som nad tým všetkým čo sa stalo. Na lúke plnej kvetov sedím vedľa Harryho. Rozprávame sa o jeho živote. Aký bol, aký chce byť. O hudbe, tanci, snoch. Vravela som že mojím jediným snom je mať vlastnú, zdravú, perfektnú rodinu, ktorá bude žiť v malom domčeku. Jemu sa to páčilo presne tak ako mne. Počúvali sme http://www.youtube.com/watch?v=8xg3vE8Ie_E&feature=related. Bolo to neskutočne romantické. Pozerali sme sa na západ slnka. Mala som zatvorené oči, cítila som jeho dlane na mojej hlave. Dával mi tam krásny venček z púpavy. Ktorý som mu pomohla spraviť. Potom sa mi zapozeral do očí a jemne ma pobozkal. Bol to nádherný pocit. V bruchu som mala motýle a po tele mi behali zimomriavky. Tých pár sekúnd mi prišlo ako najkrajší sen, ktorý nechcem aby skončil. A potom ja hlúpa mu strelím facku. Och, čo som to spravila. Toto si budem vyčítať navždy. A čo si o mne musel myslieť Harry?

Na dvore som sedela ešte nejakú tú chvíľu a opakovala som si ten moment v mysli. Potom som sa otočila a pozrela sa či sa v dome ešte svieti. Zrak mi padol na okno v mojej izbe, v ktorom sa niečo myhlo. Uvidela som tam Harryho, ktorý hneď keď si ma všimol, skryl sa. Ja som sa tiež hneď otočila a tvárila sa že som ho nevidela.

4.4. 16:45
Dnes sme boli na nádhernom výlete. Mišo a Gemma nás doviedli na Spišský hrad. Ja som bola v kuse Gemmou. Stále sme sa mali o čom rozprávať. Je to úžasné dievča. S Harrym som sa snažila rozprávať ako normálne. Moc mi to nešlo lebo sa mi pred očami stále premietalo, ako sa ku mne nakláňa a dáva mi bozk. Chcela som opäť cítiť jeho pery. Keď sa začal smiať, nenápadne som ho pozorovala a prišlo mi to ako z nejakého filmu keď dajú spomalené zábery bez zvuku a do pozadia pustia romantickú hudbu. Myslím, že on tiež nebol úplne v pohode ale nedal to na sebe poznať.

Keď sme sa vrátili, v chodbe som zazrela zabalené kufre. V obývačke už sedela Anne a aj naša mama a čakali na Miša a Gemmu. „Rýchlo sa pripravte, za chvíľu odchádzame.“ Povedala im Anne.“Hneď sme späť.“ Mišo už utekal do svojej izby nachystať sa. „O čo tu ide?“ Nechápavo dodal Harry. „No vieš, musíme ísť do Francúzska vybavovať veci okolo svadby.“ „Čo? A to je ako možné že ja sa to dozviem znova ako posledná?!“ Vyčítavo som sa pozrela na mamu. Tá sa usmiala a dala mi pusu na čelo. „Kým tu nebudeme, postaráte sa o dom. Prídeme pred Veľkou nocou.“ Čo, to tu mám byť sama iba s ním?! Prebehlo mi hlavou. Čo tu celé tie dni budeme robiť? Keď som sa pozrela na Harolda, vyzeral zamyslene a hľadel do mobilu. Potom sme sa s nimi už rozlúčili a ostali sme tu sami.

Zvyšok dňa som už iba spravila pár vecí okolo domu. Keď som sa rozprávala s ním, vždy som nasadila nejakú novú tému, len aby nezačal hovoriť o včerajšku. Bolo to medzi nami zvláštne. Nikto z nás nevedel čo má spraviť a ako sa má chovať, no tvárili sme sa akoby nič.

5.4. 8:30
Asi o pol šiestej som prijala hovor. Kamarátka zo školy mi volala, vraj sa stalo niečo strašné. S plačom mi oznámila že môj bývalý priateľ Lukáš zomrel. Vraj mal rakovinu, no nikomu o tom nepovedal. Ja som nedokázala nič spraviť tak som zrušila hovor. Čo! Ako je to možné? Prečo sa to muselo stať? Bol to skvelý chlapec. Rozišli sme sa v dobrom lebo nám to neklapalo. Tlačili sa mi slzy do očí. Teraz som potrebovala mať niekoho pri sebe tak som sa uplakaná rozbehla do obývačky. Vrhla som sa na vysokého chlapca a začala som plakať. On ma objal. „To bude fajn.“ Čo? Ale veď toto nie je Harryho hlas. Hneď som sa odtiahla a utrela si slzy. Fakt to nie je Harry, kde vlastne je? A čo tu robí tento?

6. Romantic running

3.4. 19:45
Kým všetci povykladali nákup. Akurát sme s Haroldom nachystali raňajky na stôl. Každý nás chválil, aké perfektné palacinky sme spravili, zatiaľ čo snúbenci sa stále poza ruky smiali. „Keďže tu po vás ostalo toľko neporiadku, tak si to aj upracete.“ Zaškeril sa Mišo. Hodila som po ňom vražedný pohľad, no aj tak sme sa zasmiali.“Harold, v pohode môžeš ísť, ja to upracem.“ Ten sa usmial a už ho v jedálne nebolo. Gemma sa ponúkla, že mi pomôže upratať.

Keď už bolo všetko ako má byť, vyšla som do mojej, teraz vlastne Haroldovej izby. Sľúbila som mu že mu tam spravím priestor. Keď som vošla dnu, samozrejme bez klopania (to som celá ja), zbadala som ho iba v uteráku. „No hurá, ideš tu upratať?“ zasmial sa. Ja som v sekunde očervenela. Rukou som si hneď zakryla oči a otočila sa mu chrbtom. To ho rozosmialo ešte viac. “Ja...ja...prepáč...nevedela som..prídem potom “ Hneď som sa začala ospravedlňovať. Vyšla som na chodbu a tam čakala. „No poď už dnu.“ Ozvalo sa z izby. Ja som pomaly otvorila dvere a strčila do nich hlavu. “Už môžem?“ Povedala som neisto, červená ako paradajka. „To je v pohode, dúfam že som ťa moc nevyľakal.“ Ja som sa iba usmiala a pustila sa do upratovania skrine. Harold sedel celý čas za mnou na posteli, kontroloval si Twitter a smial sa na mne.

Akurát keď som to dokončila ma oco zavolal dole. Už zo schodov som zbadala veľkú rozkladaciu posteľ a otca, ktorý nad ňou stál s sukami vbok. „Ouyeaa!“ S radosťou som vykríkla a hodila som sa do nej. Harold tiež prišiel a sadol si na schody. „No no no... I want your bed!“ začal sa smiať. „Veď ona je tvoja.“ Zakoktal oco po anglicky a usmial sa na neho. WHAT! Prebehlo mi hlavou. Hneď som z nej zoskočila a pozrela som sa kruto na Harolda. Ten sa stále smial. „Čo je Lili?“ Spýtala sa mama. No aspoň jeden človek sa tu o mňa zaujíma! „Čo si ofučaná, veď Harry je tu hosť, ak chce, nech tam spí.“ No jasné! Tento chlapec čo si želá vždy aj musí mať. Bola som strašne nahnevaná a vôbec som sa nesnažila to skrývať. Potom som sa pozrela na Harolda a on má ešte tú drzosť na mňa vyplazovať jazyk. Keby sme tu iba my tak mu jednu vylepím. Tak ja sa snažím byť milá a on takto! Odignorovala som všetkých v tej miestnosti a nadrzo som odišla.

Vyšla som na záhradu, ľahla som si na hojdačku a tam rozmýšľala. Naraz som započula smiech Gemmy a Michala. Išli za mnou. „Si v pohode?“ spýtala sa Gemma milo. „Hej som!“ Odvrkla som. „Aby si nepraskla od hnevu sestrička.“ Zasmial sa Mišo. Klasika, ja sa tu hnevám a on si ešte z toho robí srandu. „Veď je mi fajn, len ma štve, že keď nejaký rozmaznaný chalan niečo chce, musí to mať!“ Odpovedala som s hnevom a bolo mi úplne jedno že predo mnou stojí jeho sestra. Tá si z toho našťastie nič nerobila, lebo ju som fakt nechcela nahnevať, len sa chápavo usmiala. Vtom Michal niečo povedal. “Lilienka, ja viem že to hovoríš len pre to, aby si do toho nespadla znova, a tebe sa páči, len chceš byť k nemu odmeraná.“ Ja som zostala ako skamenená. Tí dvaja rýchlo a som smiechom odišli. Odkiaľ to má?! Nie, to snáď nie. On si čítal môj denník. Aaaa! On je taký hlupák! „Odkiaľ to máš?!“ Zaziapala som na neho. „Veď vieš nie?“ zaškeril sa z diaľky a čo najrýchlejšie utiekol. A je to jasné. Ja toho chalana raz zabijem! Preto som vtedy nemohla nájsť môj denník! Už mi je jasné, čo vtedy schovával pod tým tričkom. Hentí dvaja primitívi ma raz privedú do hrobu! Potom som už len rozmýšľala ako sa mu pomstím. Samozrejme som k nemu musela byť milá. Veď nechcem aby niečo povedal Haroldovi. To by bol prúser.

Na večeru sme mali biftek, čo u nás nie je moc normálne. Varila ho mama s Annie. Bolo to skvelé. Naozaj som si na tom pochutila. Keď sme dojedli, čakalo ma prekvapenie. „Tak sa poriadne vyspite na zajtra.“ Začala mama. Hodila som nechápavý pohľad. „Zajtra ideme na výlet Lili“. Usmiala sa Gemma a chytila ma pod pazuchu. „Čo?“ otočila som sa k nej celá a začali sme sa smiať. Tí dvaja idú tiež, no hlavné je že tam budem s Gemmou. Ona je jednoducho moja spriaznená duša. Som zvedavá, kam pôjdeme.

Po večeri som sa chcela trochu odreagovať, tak som si išla zabehať moju obľúbenú trasu. Poza náš dom, cez les a na lúku. Keď som už vyšla z domu, Harold sa za mnou rozbehol. Ja už som sa cez deň upokojila, tak mi to nevadilo. Neviem sa dlho hnevať. Bežal celý čas vedľa mňa. Síce som si dala slúchatka, celý čas som ho pri sebe počula. Behá dokonca lepšie než ja, čo som nečakala, pretože ja mám kondíciu fakt dobrú.

Keď sme už dobehli na lúku, ľahla som si do trávy. Harold si ľahol hneď vedľa. Práve zapadalo slnko. Bolo to neskutočne romantické. Dlho sme sa tam rozprávali. Aj keď mi to bolo zo začiatku trochu trápne že som tam práve s ním, bolo to príjemné. Po chvíli rozprávania sme .....

5. I must be better

3.4. 11:00

V škole máme maturity.Som šťastná, že sa tam do konca týždňa neukážem. No neviem či sa mám tešiť, alebo obávať tých strávených dní s Haroldom. Volám ho tak, pretože Harry je podľa mňa moc sladké a ešte k tomu to nemá rád. O to lepšie.

Také krásne prebudenie som ani nečakala. Slnečné lúče prechádzali oknom rovno mne do tváre. Ospalá som vstala z postele a v pyžame som si to namierila rovno do kúpelne. Išla som oslepená chodbou, rozmýšľajúc nad strávením dnešného dňa, ktorý začal tak krásne.

Zrazu na mňa spoza rohu niečo vyletelo. Ani som sa nestihla spamätať a zo zeme som zbadala polonahého Harryho, vlastne Harolda. To "cíť sa tu ako doma" od mojej mami zobral doslova, keďže tu hneď druhý deň chodí len v nohaviciach. Ja zmätená na zemi som sa dívala na hruď toho chlapca, ktorý si ku mne okamžite čupol. "I'm sorry." S previnilým pohľadom mi podal ruku. "I'm OK!" Vybehla som na neho s nepríjemným tónom a s rukou priloženou na čele som sa postavila sama. Stáli sme oproti sebe. On sa mi díval priamo do očí, no ja som mu pohľadom utekala. "I'm really sorry." Díval sa na mňa a chytil ma za lakeť. Cítila som jeho silnú no pritom jemnú dlaň. Mala som zimomriavky. Potom som sa akoby zobudila, pozrela som sa do zeme a svojou rukou som odtlačila tú jeho na mojej. Prešla som okolo neho a pokračovala v ceste do kúpelne. On zostál stáť na chodbe a ja som len zozadu cítila jeho pohľad.

Vošla som do kúpelne a hneď za sebou zavrela. Oprela som sa o dvere. Začala som mať zlý pocit. Musí mu to byť nepríjemné ako sa ku nemu správam. Veď on vlastne ani za nič nemôže. On len prišiel ku švagrovi aby prežil pekné dva týždne. Nie je to jeho vina že som bola do neho platonicky zaľúbená a že nechcem do toho znova spadnúť. Veď my sme sa vlastne ešte poriadne nerozprávali. Musím sa zmeniť. Rozmýšľala som pritom som už sedela na zemi. Naraz niekto zaklopal na dvere...

Stál tam zapozeraný do zeme. „Ahoj, prepáč mi to.“ Smutne sa na mňa zahľadel. „Nie to ty mne prepáč. Som hrozná. Nedala som ti ani šancu a hneď ťa ignorujem. Musíš sa cítiť strašne. Je mi to naozaj ľúto.“ Prekvapene na mňa pozeral. Toto určite nečakal. „Môžeme na to zabudnúť?“ Spýtala som sa neisto. On len s úsmevom prikývol. “Takže, som Lili, pokračovala som“. „Teší ma, som Harry, ale to už vieš.“ Tento krát sa zaškeril. „Ja ťa budem volať Harold“. Oznámila som mu to na rovinu, s úsmevom na tvári. „Myslím že to nejako prekusnem. A ozaj, kde sú ostatní?“ Nenápadne zmenil tému. „Neviem veď som práve vstala a rada by som trochu dodržala hygienu. Takže Pá.“ Obaja sme sa zasmiali a zatvorila som dvere.

 
„Ešte som zabudol, spravím palacinky. Máš ich rada?“ Tak toto som naozaj nečakala. Harry Styles a kuchár? „To myslíš vážne?“ Vykukla som spoza dverí a zasmiala som sa. „No jasné“ Zvolal nadšene. „Tak v tom prípade, keď vyjdem, nech to tu vyzerá ako pred tým!“ Musela som ho varovať. Neviem čo sa dá od neho čakať. Zatiaľ čo on hľadal prísady do palaciniek, ja som si dala sprchu a obliekla sa. Stále som rozmýšľala nad mojím rozhovorom s Mišom. Vraj mi to „vidí na očiach“...a čo ako vidí? Veď nemá čo! Presviedčala som sa v duchu, aj keď som vedela že to nie je pravda.

 „Inak chcel som sa ťa spýtať, či by si mi neuvoľnila trochu miesta v skrini. Nemám si kde dať veci.“ Počula som výkrik z kuchyne a dostala som záchvat smiechu. Zbehla som rýchlo do kuchyne. Tam sme mali s Haroldom ešte dlhý rozhovor. Aj keď sa mi celkom zapáčil, stále sa mi zdá dosť sebavedomý.

Keď už sme spolu piekli palacinky, niekoho som zbadala vo dverách. Bola to Gemma s nákupnými taškami, ktorá na mňa žmurkla. Ja toho Michala asi zabijem. Čo jej zasa narozprával!

Oznam

Ahojte,
dneska nový diel nebude, kedže sme dnes vôbec nestíhali. Pravdepodobne nové diely v stredu nebudú bývať. Budeme sa snažiť vám to nahradiť. Dúfame, že sa vám príbeh páči.
Pekný večer prajeme. :)

4. I need one thing

2.4. 00:25

Večer som už bola poriadne unavená z toľkého chystania. Keď som už bola vo svojej izbe, niekto mi zaklopal na dvere. „Lili, si tam?“ Ozvalo sa spoza dverí. Otvorila som a na chodbe stál Mišo. „Ale ja už idem spať,“ povedala som pomedzi zívnutie. „Vieš...Harry nemá kde spať.“ „No a?“ S nechápavým výrazom som na neho hľadela. Vtom som započula buchot, ktorý sa ozýval zo schodov. „Potrebujem tvoju izbu.“ Vyhŕkol na mňa bez omáčok. Zrazu sa za ním zjavil Harry. Cítila som, ako si ma celú premeral pohľadom. Bolo mi to nepríjemné, keďže som na sebe mala len pyžamo.
Keď mi docvaklo, že Harry sa má nasťahovať do mojej izby, okamžite som začala protestovať. „Prečo nemôže ísť na gauč?!“ s nepríjemným pohľadom som pozrela na Harryho. Aj keď som hovorila po slovensky, myslím že to pochopil z môjho tónu. Obaja sa na mňa pozreli a zodvihli obočie. „No dobre, ale dajte mi moment.“ Povedala som s núteným úsmevom a zabuchla som pred nimi dvere.
Narýchlo som si zobrala pár vecí a vyšla som z izby. Keď som vyšla, Mišo sa opieral o stenu s pohľadom upretým do stropu, a Harry sedel na svojom kufri a bradu si podopieral rukami. Bola som z toho všetkého akosi znechutená a tak som len okolo nich prešla a zamierila som si to do obývačky. Mišo zatiaľ Harrymu pomohol s batožinou do izby.
Vyhodená zo svojej izby najväčším idolom dievčat, som mlčky sedela na gauči. Ostatné by skákali od radosti, no ja som si povedala že budem odmeraná, tak aj budem! Žiaden Harry Styles si ma neomotá okolo prstu. Och, prečo si ho Michal a Gemma nezoberú k sebe do postele!
Zaklonila som sa a hlavu som si položila na operadlo gauča. „Bú!“ niekto ma zozadu chytil za plecia. Strašne som sa zľakla. Hneď som sa otočila a uvidela som Michala. Pod tričkom niečo schovával. „Čo to máš?“

„Pekné prekvapenie však?“ Pozrel sa na mňa pyšne, akoby nepočul, čo som sa ho pýtala. „Ani nie“, odvrátila som zrak. „Čo?“ Mišo stále nevedel o čo ide. Vieš, za ten čas sa toho dosť zmenilo. Začal sa smiať. „To vieš komu hovor. Vidím ti to na očiach.“ So smiechom mykol plecami a odišiel.

 Keď som si chcela ísť niečo napísať do denníka, napadlo ma, že som si ho nechala v izbe. Nič mi nezostávalo, tak som vybehla na poschodie a zastala som pred svpjou izbou. Hlboko som sa nadýchla a zaklopala som. Harry mi hneď otvoril. Bol prekvapený, že za dverami vidí práve mňa. "Sorry, but I need one thing.," poobzerala som sa po izbe. Harry sa zasmial. Až potom som is uvedomil, čo som povedala.Aj ja som sa pousmiala.  Hneď som prišla k stolu, no nemohla som ho tam nájsť. Ospravedlnila som sa Harrymu a vyšla von. Zrak mi padol na stolík na ktorom ležal mmôj denník. Čudovala som sa, ako sa tam dostal. Dúfam, že si  ho nikto nečítal . ...

3. First meeting

...keď som ho uvidela, celá som stuhla. Môj mozog si začal všetko odvodzovať. Moja budúca švagriná = Gemma- tá Gemma Styles-jeho sestra.V tom aute to nebol taxikár, to bol ON. Ja som tušila, že ten hlas je mi povedomý.

Pred pár mesiacmi som bola directionerka. Vlastne bola som tajná directionerka, nikto to o mne nevedel, okrem Miša.On vie o mne takmer všetko. Počúvala som ich, mala som plagáty, ktoré som obdivovala, keď som bola doma sama. Vždy som mala sen sa s nimi stretnúť, až kým im nestúpla sláva do hlavy. Omrzelo ma to.

"Ale už ich pusti," usmiala sa mama. S otcom vyobímali zaľúbencov. Ja s Harrym sme len stáli a náhodou sa nám stretli pohľady. Hneď som odvrátila zrak. Hlavu som mala zamorenú myšlienkami o ňom. Nevedela som ako sa k nemu mám správať. Najradšej by som sa mu hodila okolo krku, ale nemôžem ho podporovať v tej jeho samoľúbosti.

Zrazu sa všetci začali rozprávať po anglicky. 

Keď sa všetci vyobímali spoza auta vyšla aj jej (ich) mama. Prišli sme do obývačky, kde bolo jedla viac než dosť, o prípitkoch ani nehovorím. Nikdy som nemala rada to trápne zoznamovanie. Mišo začal s Gemmou, konečne aj ona rozumela o čo ide. Je presne taká akú som si ju predstavovala. Milá, zlatá, usmievavá a hlavne uletená pubertiačka, ktorá je beznádejne zamilovaná do môjho brata! Všetci pozoznamovali. Zostal už len On a ja. Gemma začala predstavovať  "Harryho Edwarda Styles zo slávnej skupiny ..." blá, blá, blá.

Spoza rodičov vykukala Mišova hlava. Na tvári mal zasa ten jeho šibalský úsmev. Vyzeral pyšne. Mal pocit, že mi splnil sen, bohužial nevie, že ma to už dávno prešlo. 

Pokračovali so mnou. Nemám rada, keď všetky pohľady okolo smerujú na mňa. Ten Harryho som cítila najviac. 

Po dlhšom uvažovaní som sa rozhodla, že budem na Harryho odmeraná. Nechcem do toho znovu spadnúť. 

Začalo sa vybaľovanie. Všetci sa pobrali do svojich izieb. Ale čo Harry?

2. "Small" surprise

1.4. 15:30
Ani som sa nenazdala a už bola nedeľa. Tak veľmi sa už teším na ich príchod. Veď Miša dnes večer uvidím po pol roku. Gemmy sa taktiež neviem dočkať. Vraj príde aj jej mama.

Poobede mi zazvonil mobil. "Slečna Lilien?, tu polícia." hneď som zistila, že to je môj milovaný brat. Večne si zo mňa uťahoval mysliac, že som na to nikdy neprišla . "Áno, deje sa niečo?" povedala som s roztraseným hlasom, len ťažko som sa ovládla, aby som nevybuchla smiechom. "Máme tušenie, že pašujete drogy." cítila som, že aj on sa snaží robiť všetko pre to aby sa nerozosmial. Pokračovala som v jeho detinskej hre, keď som zrazu započula Gemmu "Darling, what is happening?" V tom momente som to už nevydržala a Mišo tiež. Obaja sme sa začali veľmi smiať. Milujem tie naše záchvaty smiechu. V pozadí som počula aj nejaký mužský hlas, bol mi dosť povedomí. Bol to asi taxikár. S Mišom sme sa ešte chvíľu rozprávali. Vraj už sú na Slovensku, prídu asi za dve hodiny. Majú pre mňa nejaké prekvapenie. Po telefonáte som dostala paniku. Nič nebolo pripravené. Som dievča, ktoré nikdy nič nestíha. Môj deň by mohol trvať aj 40 hodín a aj tak by mi to nestačilo.

Mal byť uprataný celý dom, nachystané dve hosťovské izby a ja som nemala upratanú ešte ani svoju izbu. Keby nebolo maminej pomoci, prišli by do chlievu, a to ani nehovorím o svojej izbe. Nie som moc poriadkumilovné dievča, moje upratovanie vyzerá asi tak, že všetko zo zeme, z postele a zo stola zhrabnem a hodím do skrine, takže ako dnes :P. Keď sa už bojím otvoriť skriňu, radšej si to upracem. Nemusím sa báť. Kto by už len chodil do mojej izby a nie to ešte do skrine.

1.4. 18:20
Toto malo byť to prekvapenie?! Myslela som, že dnešný deň bude bezchybný. Začnem radšej od začiatku.

Pred 20 minútami: Zazvonil zvonček. Rozbehla som sa k dverám a nadšene som kričala rodičom, že už sú tu. Dvere som tak prudko otvorila, až som sa zľakla, že som ich vyhodila z pántov. Predo mnou stál jeden strašne sympatický chlapec, ruka v ruke s nádherným dievčaťom. Hneď ako som ich zbadala, vrhli sa na mňa a darovali mi jedno krásne objatie. Po mysli mi behalo, kde je Gemmnina mama, keď zrazu spoza auta vyšiel kučeravý chlapec ovešaný batožinou...

Niečo na začiatok :)

Ahojte dievčatá :) Sme veľmi rady, že ste navštíli náš blog. :) Je nám veľkým potešiním. Dúfame, že to tu budete rady navštevovať, čítať príbehy, a keď budete mať nejaké problémy samozrejme môžeme Vám pomôcť, aj my sme girls, ktoré zažívajú nepríjemné chvíle v živote. Predsa o tom je život,o krásnych chvíľach ale i nepríjemných.

Keď bereš život s úsmevom, hneď je krajší :)

So great smile, PLEASE

Niečo o nás

Sme dievčatá ako každé iné. Dievčatá ktoré milujú zábavu, smiech, spánok, šport.Máme veľa snov, reálnych či nereálnych. Jeden z našich snov je stretnutie s 1D. Aj keď vieme, že je malá šanca stretnúť ich... avšak sny zomierajú posledné :). Písanie príbehu, sme nikdy nemali v pláne, aj keď sme ich vždy rady čítali. Keďže my nie sme veľmi nadané na písanie, tak nám to bude dlhšie trvať :P ... ale naše myšlienky o novej lovestory sú celkom zaujímavé, tak sme sa chceli s nimi podeliť :) Toto by bolo tak zhruba, keď máte nejaké otázky či už o nás alebo lovestory, píšte v komentároch. My rady odpíšeme..Príjemné čítanie prajeme.

1. Great message

27.3. 18:00
„Lili poď sem“, zakričala na mňa mama celá šťastná. Cestou hore schodmi som počula len smiech a veľa hlasov. Trochu mi to nesedelo, pretože v dome býva vždy celkom ticho. No to som už stála pred izbou. Otvorila som dvere a vzápätí som videla Miša a Gemmu, ktorí mi kývali z obrazovky počítača. Na tvárach im žiaril úsmev.
„Hello“ odpovedala som zamyslene, no predsa s veľkou radosťou bratovi a jeho priateľke, ktorí sú práve v Londýne. Nechápala som čo sa deje a pohľadom som preskakovala z otca na mamu a na obrazovku. Všetci sa mi zdali podozrivo veselí. No neriešila som to a venovala som sa rozhovoru s Gemmou. Je to úžasné dievča. My sme sa vlastne ešte nikdy naživo nestretli, ale skype mi pomohol ju spoznať. Sme rovnako šialené, rady nakupujeme a máme rady Miša. Teda ona trošku viac. Môj starší braček si asi ani nemohol vybrať lepšie.

Moju chvíľku zamyslenia prerušila Gemma, ktorá strčila ruku pred webku. Chvíľu som nechápala o čo ide, no potom mi to došlo. Na prste mala nádherný strieborný prsteň s veľkým diamantom. Keď dala ruku preč a videla som ako jej žiari tvár, tak som sa neudržala a začala som kričať od radosti a ona tiež. Mišo dal Gemme veľkú pusu na líce a potom sa na nás iba smial. Áno s Gemmou budeme švagriné.Medzitým som úplne zabudla že za mnou sedia rodičia. No tí to už vedeli. Konečne chápem tie úsmevy, ktoré mali na tvárach keď som vošla.

Chvíľu sme sa s tými zaľúbencami ešte rozprávali, potom som už išla spať. Bol to zvláštny pocit zaspávať s tým, že môj braček bude mať onedlho svadbu.

28.3 16:50 

Ráno ma znova zobudil ten nepríjemný zvuk, ktorý vychádzal z môjho budíku. "Zasa do školy!" Povedala som nahlas ako nejaký psychopat. Keby bol niekto v dome tak by si o mne pomyslel svoje. Našťastie obaja rodičia sú v práci.Milujem, keď som doma sama,keď môžem mať naplno hudbu a totálne falošne spievať.

Keď som sa už konečne dala dokopy, utekala som na autobus. Len tak tak som ho stihla. V škole som nedokázala myslieť na nič iné ako na Miša a Gemmu. Večer nám totiž ešte stihli povedať, že by chceli prísť na Slovensko. Dúfam, že sa Mišo nenahnevá, keď si jeho snúbenicu na chvíľu požičiam. Chcela by som jej to tu poukazovať a ísť s ňou niekam na nákupy. Dúfam, že sa nič nepokazí

                                      

             Gemma, Michal

Lili´s diary

 Dievča menom Lilien (Lili) si vedie denníček, v ktorom sa čistou náhodou vyskytne Nial Horan a Harry Styles