5. I must be better

3.4. 11:00

V škole máme maturity.Som šťastná, že sa tam do konca týždňa neukážem. No neviem či sa mám tešiť, alebo obávať tých strávených dní s Haroldom. Volám ho tak, pretože Harry je podľa mňa moc sladké a ešte k tomu to nemá rád. O to lepšie.

Také krásne prebudenie som ani nečakala. Slnečné lúče prechádzali oknom rovno mne do tváre. Ospalá som vstala z postele a v pyžame som si to namierila rovno do kúpelne. Išla som oslepená chodbou, rozmýšľajúc nad strávením dnešného dňa, ktorý začal tak krásne.

Zrazu na mňa spoza rohu niečo vyletelo. Ani som sa nestihla spamätať a zo zeme som zbadala polonahého Harryho, vlastne Harolda. To "cíť sa tu ako doma" od mojej mami zobral doslova, keďže tu hneď druhý deň chodí len v nohaviciach. Ja zmätená na zemi som sa dívala na hruď toho chlapca, ktorý si ku mne okamžite čupol. "I'm sorry." S previnilým pohľadom mi podal ruku. "I'm OK!" Vybehla som na neho s nepríjemným tónom a s rukou priloženou na čele som sa postavila sama. Stáli sme oproti sebe. On sa mi díval priamo do očí, no ja som mu pohľadom utekala. "I'm really sorry." Díval sa na mňa a chytil ma za lakeť. Cítila som jeho silnú no pritom jemnú dlaň. Mala som zimomriavky. Potom som sa akoby zobudila, pozrela som sa do zeme a svojou rukou som odtlačila tú jeho na mojej. Prešla som okolo neho a pokračovala v ceste do kúpelne. On zostál stáť na chodbe a ja som len zozadu cítila jeho pohľad.

Vošla som do kúpelne a hneď za sebou zavrela. Oprela som sa o dvere. Začala som mať zlý pocit. Musí mu to byť nepríjemné ako sa ku nemu správam. Veď on vlastne ani za nič nemôže. On len prišiel ku švagrovi aby prežil pekné dva týždne. Nie je to jeho vina že som bola do neho platonicky zaľúbená a že nechcem do toho znova spadnúť. Veď my sme sa vlastne ešte poriadne nerozprávali. Musím sa zmeniť. Rozmýšľala som pritom som už sedela na zemi. Naraz niekto zaklopal na dvere...

Stál tam zapozeraný do zeme. „Ahoj, prepáč mi to.“ Smutne sa na mňa zahľadel. „Nie to ty mne prepáč. Som hrozná. Nedala som ti ani šancu a hneď ťa ignorujem. Musíš sa cítiť strašne. Je mi to naozaj ľúto.“ Prekvapene na mňa pozeral. Toto určite nečakal. „Môžeme na to zabudnúť?“ Spýtala som sa neisto. On len s úsmevom prikývol. “Takže, som Lili, pokračovala som“. „Teší ma, som Harry, ale to už vieš.“ Tento krát sa zaškeril. „Ja ťa budem volať Harold“. Oznámila som mu to na rovinu, s úsmevom na tvári. „Myslím že to nejako prekusnem. A ozaj, kde sú ostatní?“ Nenápadne zmenil tému. „Neviem veď som práve vstala a rada by som trochu dodržala hygienu. Takže Pá.“ Obaja sme sa zasmiali a zatvorila som dvere.

 
„Ešte som zabudol, spravím palacinky. Máš ich rada?“ Tak toto som naozaj nečakala. Harry Styles a kuchár? „To myslíš vážne?“ Vykukla som spoza dverí a zasmiala som sa. „No jasné“ Zvolal nadšene. „Tak v tom prípade, keď vyjdem, nech to tu vyzerá ako pred tým!“ Musela som ho varovať. Neviem čo sa dá od neho čakať. Zatiaľ čo on hľadal prísady do palaciniek, ja som si dala sprchu a obliekla sa. Stále som rozmýšľala nad mojím rozhovorom s Mišom. Vraj mi to „vidí na očiach“...a čo ako vidí? Veď nemá čo! Presviedčala som sa v duchu, aj keď som vedela že to nie je pravda.

 „Inak chcel som sa ťa spýtať, či by si mi neuvoľnila trochu miesta v skrini. Nemám si kde dať veci.“ Počula som výkrik z kuchyne a dostala som záchvat smiechu. Zbehla som rýchlo do kuchyne. Tam sme mali s Haroldom ešte dlhý rozhovor. Aj keď sa mi celkom zapáčil, stále sa mi zdá dosť sebavedomý.

Keď už sme spolu piekli palacinky, niekoho som zbadala vo dverách. Bola to Gemma s nákupnými taškami, ktorá na mňa žmurkla. Ja toho Michala asi zabijem. Čo jej zasa narozprával!