30. Long-short time

Na raňajkách som bola nervózna. Mala som nepríjemný pocit v žalúdku. Viem, že tá včerajšia noc nezostane bez nejakých otázok, či podpichnutí. A čo by som im vlastne povedala? Som teraz oficiálne s Niallom? Alebo to bol len „sex na jednu noc“? Hlavu mi zaplavovali tisícky otázok. Môj zlý pocit v žalúdku mi ešte viac znepríjemňovalo silné pichanie v hlave. Už nikdy nebudem piť alkohol. Smutné je, že si to hovorím ako 16-ročná.

Bolesť hlavy sa už vážne nedala vydržať. Ospravedlnila som sa, že mi je nevoľno a vstala som od stola s tým, že si pôjdem ľahnúť. Samozrejme nezaobišlo sa to bez trápnej pripomienky od Zayna: „Zaltíčka, nebodaj ste si nedali pozor, pretože ranné nevoľnosti sú príznakom....“ „Dali“ skočil mu do reči Niall. Ja som už kráčala po schodoch smerom do izby. Sakra! Niall im na 100 percent potvrdí, že som sa s ním vyspala! Bože môj pomôž mi! Teraz všetci budú mať hlúpe pripomienky. A čo vlastne Harry? Ako na to zareaguje?

Ľahla som si do postele, a už nejakú tú chvíľu si zapisujem do denníka, všetko čo sa udialo. Bolo toho naozaj veľa.

Au! Hlavu mi ide roztrhnúť. Už sa to vážne nedá vydržať, som rozhodnutá si ísť pre tabletku a prejsť tými miestami hrôzy a strápnenia.

Niall:
12.5. 17:00
Už štyri hodiny sedím v nemocnici na chodbe pred tvojou izbou. Snažím sa aby moje slzy nekvapkali na tvoj denník. Možno sa budeš čudovať prečo ti píšem do denníka, ale keďže ty sama nemôžeš, tak som chcel zapísať všetko čo sa stalo.

Téma o nás dvoch sa pred chvíľou chvalabohu uzavrela príchodom mladomanželov. Práve si schádzala dole po schodoch a všetky pohľady vrátane môjho sa na teba upriamili. Usmial som sa na teba, ale zvážnel som, keď som videl tvoj rozrušený výraz. Ostala si stáť v chodbe a oprela si sa o stenu. Mišo a Gemma sa postavili od stola, aby sa s tebou zvítali. V tom momente všetkým úsmevy na tvárach zamrzli. Spadla si na zem. Vyskočil som zo stoličky a bežal k tebe. Ostatní ma ihneď nasledovali. Svet sa pre mňa zastavil. Neviem či som v tej chvíli vôbec dýchal. Kľakol som si k tebe a chytil ti hlavu. Všetci stáli okolo nás a kričali na teba. Nereagovala si. Bol som preľaknutý. Počul som veľa hlasov. Jeden z nich (myslím že Harryho) volal záchranku. Cítil som slzy na mojich lícach.

Po pár minútach, ktoré boli najdlhšími v mojom živote, prišla sanitka. Chcel som ísť s tebou, ale nechceli tam nikoho. Vyšiel som do tvojej izby, aby som ti vzal nejaké tvoje veci. Na posteli ležal otvorený denník. Postavil som sa k nemu a prečítal poslednú vetu: „Už sa to vážne nedá vydržať, som rozhodnutá si ísť pre tabletku a prejsť tými miestami hrôzy a strápnenia.“ Na sekundu som zavrel oči a myslel na teba. Otočil som sa a vzal ti zo skrine pyžamo a mikinu. Pohľadom som znova zakopol o denník. Zobral som ho z postele, zavrel ho a odišiel z izby.

Previezli ťa do nemocnice. My sme išli autom. Celú cestu nikto nepovedal ani hlásku. Všetci iba sedeli a mlčky sa pozerali von oknami. Prišli sme do nemocnice a po štyroch hodinách čakania pred tvojou izbou vyšiel doktor. Všetci sme zbystreli. „Je to vážnejšie ako sme si mysleli!“ 

29. Oh my god!

Pretrela som si oči a lakťami sa trochu nadvihla. Niall behal splašene hore, dole po izbe. Bol zabratý vo svojich myšlienkach, tak si ani nevšimol, že som už vstala. Pár sekúnd som ho pozorovala, no potom som akoby hlavou vrazila do múru a vyskočila z postele. Niall sa tak naľakal, až skoro nadskočil. Stála som vedľa postele a on predo mnou. „Lili!“ Vybehlo z neho a rýchlo sa otočil na druhú stranu izby. Zostala som šokovaná, keď som zistila, že pred ním stojím nahá. Okamžite som z postele strhla prikrývku a obmotala si ju okolo seba. Niall sa ku mne otočil a chytil ma za lakte. „Čo sa v noci stalo?“ Prebodával ma preľaknutým pohľadom. Zostala som ako omámená, sadla si na posteľ a s priblblým pohľadom hľadela niekam do steny. Niall ostal stáť predo mnou a čakal, čo zo mňa vylezie. Obzrela som sa po izbe. Zostala som poriadne prekvapená. Na zemi som našla porozhadzované Niallove oblečenie, na stoličke moje šaty prevrátené naruby a na stole len tak pohodenú moju spodnú bielizeň. Tvár som si hneď skryla do dlaní. Niall vedľa mňa prešľapoval. Dlane som pomaly odtiahla z očí a pozrela sa na zem. V sekunde som vyskočila z postele a pozerala na Nialla. „Čo je?“ Nechápal môjmu náhlemu pohybu. Prstom som ukázala na zem. Niall sa tam ihneď pozrel a zanadával. Bol tam no...no...ochrana. „Pamätám si že sme tancovali a potom, keď už všetci odišli, šli sme do nejakého iného hotela. Viem, že sme vošli do izby a....ehm...mali sme k sebe dosť blízko. Och, cítim sa tak hlúpo. Prepáč.“ Niall sa trochu upokojil a objal ma. „Netráp sa tým. Nie je to tvoja vina. Obaja sme mali vypité. Stalo sa to, čo sa malo stať. Som rád, že ty si tá prvá. A neboj sa. Veď sme predsa použili ochranu.“ Trochu ma prekvapilo to jeho priznanie. Poriadne som ho stisla. „A teraz sa usmej.“ Darovala som mu trochu silený úsmev.

„Myslím, že by sme sa mali vrátiť k ostatným.“ Pozrela som sa na mobil a boli už dve poobede. Našla som si tri neprijaté hovory. Dva od Liama a jeden od Harryho (?). Niall súhlasil a pozbieral si rozhádzané veci zo zeme. Stál mi chrbtom, tak som sa mohla obliecť. Rýchlo som schmatla podprsenku a nohavičky zo stola a obliekla si ich. Otočila som sa k Niallovi, a chcela mu povedať ako strašne ma bolí hlava, no zarazila som sa, keď som zistila že sa na mňa stále pozerá. „Niall!“ Zakričala som na neho a vzápätí sa začala smiať na jeho pohotovej reakcii. „Ja... no... ehm...“ Potom sa začal smiať aj on.

Poupratovali sme po sebe izbu a vyšli von z hotela. Zistili sme, že nie sme tak ďaleko od ostatných. Niall hneď privolal taxík, tak sme nastúpili a nechali sa viesť. Po chvíľke ticha som sa k nemu otočila. „Aj teba tak bolí hlava?“ Priložil si k hlave ruku. „Ešte viac, než si myslíš.“ Obaja sme sa začali smiať a zvyšok cesty som hľadela do okna a rozmýšľala. Čo ak predsa? Ale veď mal ochranu. Ale aj tak. Tieto myšlienky som nemohla vyhnať z hlavy.

Po pár minútach sme boli na mieste. Niall ma chytil za ruku a spolu sme vyšli k ostatným. Vošli sme do izby, kde všetci sedeli pri stole. Všetky pohľady hneď padli na nás. Ozvalo sa hlasné písknutie, samozrejme od Louisa. „Takže vy ste...“ Začal Harry no ja som ho hneď prerušila. „Dobré ráno mládež. Kde sú Michal s Gemmou?“ Prešla som ich pohľadmi. Všetci sa tvárili normálne, len Louis sa na nás šibalsky vyškieral. Liam ho lakťom drgol a dodal: „Ešte neprišli.“ Až potom ma napadlo, že oni tu vlastne ani nespali. Prisadli sme si k nim a tiež sa naraňajkovali. Všimla som si, že Zayn hodil po Niallovi pohľad, niečo ako „sa nezdáš“ a nenápadne pokračovali v debate o včerajšku.

Ahojte, prepáčte, že sme nepridali už dlhú dobu žiadnu časť. Mali sme trochu technické problémy s blogom. 

Od zajtra by sme chceli zbnovu začať pridávať diely, no asi nie každý deň. Do týždňa by sme sem pridali minimálne jednu-dve časti.

Ďakujeme za pochopenie :)    

28. Finally friend

V tom momente by som sa najradšej vytrhla z jeho náruče a utiekla, aby som mu nemusela odpovedať. Pozerala som sa poza jeho plece a premýšľala, čo povedať. Cítila som, že sa na mňa pozerá, no ja som na neho nedokázala pozrieť. Nakoniec som podľahla a hlavu otočila k nemu. Jeho pohľad ma prebodával. Čím dlhšie som sa dívala do jeho prenikavých očí, tým viac a viac mi dochádzali slová. Mala som obrovskú hrču v hrdle. Naozaj som nevedela, čo povedať. Jeho tvár mi len prezrádzala, ako netrpezlivo čaká na odpoveď, ale ja som stále mlčala. V hlave som mala obrovský zmätok. Túžila som povedať „áno, len on je môjho srdca šampión“ ísť za Niallom chytiť ho za ruku a pobozkať ho. Lenže niečo v mojej hlave, v srdci, mi to nedovolilo.

Veď v blízkosti Nialla sa cítim, ako keby vesmír patril mne. On je tá najdokonalejšia osoba, akú poznám. Pri pohľade na neho, na jeho krásne, modré oči, smiech, úprimnosť ktorá z neho vyžaruje sa mi podlamujú kolená. Často krát sa sama pristihnem, ako na neho myslím. Ale to Haroldovi nesmiem povedať, pretože keď som s ním, po chrbte mi behá mráz. Vždy keď uvidím jeho tvár a krásne kučery, spomeniem si na ten bozk na lúke a na motýle v bruchu, na krásne chvíle, ktoré sa navždy uložili v mojom srdci. No často krát cítim zlosť. Za tu chvíľu čo sa s ním poznám, ma už veľakrát sklamal. Teraz neviem, ktorá jeho vlastnosť v mojom srdci prevažuje. A hlavne, neviem čo cíti on ku mne, preto mu nechcem nič hovoriť.

Harry stále nedočkavo čakal na odpoveď. Už som chcela povedať, možno dokonca zakričať, že Nialla ľúbim, len sa bojím, že to môže byť klamstvo. “Vieš spočítať hviezdy?“ rozhodla som ukončiť tichú chvíľu a odpovedať .“Nie, neviem.“ Odpovedal zamyslene a zmätene sa na mňa pozrel. “No vidíš, tak ani ja ti neviem spočítať, koľko nádherných emócii k nemu cítim.“ Zapozeral sa do zeme. Zdalo sa, že moja odpoveď ho zarazila, no po chvíli sa na mňa otočil a usmial sa. Akurát sa končila pieseň, s ktorou aj náš tanec. Harry sa ku mne naklonil a dal mi pusu na líce. „Tak nestrácaj čas a utekaj za ním.“ Rukou ma trochu postrčil. Ja som sa ešte otočila a venovala úsmev chlapcovi, čo ostal stáť v strede parketu. Teraz už znova celý môj svet patril len Niallovi, ktorý ma zas čakal s krásnym úsmevom na tvári. Prisadla som si k partičke zabávajúcej sa mládeži. Po chvíli som si všimla, že Zayn nejako stíchol a zapozeral sa do pohára. Akurát, keď som skúmala, čo mu môže byť, zdvihol zrak a pozrel priamo na mňa. Dosť ma to prekvapilo. Za celý čas, čo sme tu sa na mňa ani len nepozrel a teraz neodvracia zrak, aj keď sa nám spojili pohľady. Chvíľu sme len tak sedeli a potom kývol hlavou, aby sme išli von. Obaja sme sa ospravedlnili a vstali od stola, zatiaľ čo pohľady ostatným nás sprevádzali. Som si istá, že teraz im hlavou chodia otázky ako „čo môžu hentí dvaja spolu riešiť“

Kráčala som za Zaynom cez chodbu. Nevedela som čo odo mňa chce. Vyšli sme až von z budovy, kde nás skryla tma. Stála som oproti nemu a čakala. Nebolo mi najteplejšie, tak som si začala trieť ruky. Zayn si to hneď všimol a skôr ako začal, si zložil sako a prehodil mi ho cez ramená. Ja som bola po celý čas zahĺbená vo svojich myšlienkach. „Čo si chcel?“ Začala som konečne konverzáciu. Nevedela som, či sa mám usmievať, alebo byť nahnevaná za to jeho správanie. Všimla som si, že sklonil hlavu a na chvíľu sa odmlčal. Už som si myslela že sa otočím a pôjdem naspäť za Niallom, no vtom konečne začal hovoriť. „Prepáč mi to. Bol som hlúpy. Myslel som si, že si len ďalšie povrchné a rozmaznané dievča, čo sa k nám chce dostať. Chalani boli z teba úplne nadšený. Nechcel som, aby sa nakoniec jeden z nich sklamal. Sú pre mňa ako bratia a zároveň najlepší priatelia akých môžem mať.“ Ostala som stáť a pozerala som sa naňho. Konečne zodvihol hlavu a aj on sa mi pozrel do očí. Čakal, ako zareagujem. Bolo na ňom vidno ako sa bojí, že mu neodpustím. Ja som sa po chvíli usmiala a priblížila sa k nemu. Priložila som si ruku na jeho rameno. Cítila som, že ho dokonca myklo. „Ja som vedela, že ty nie si zlý chalan. Jasné, že ma to štvalo, no teraz som rada, že je to za nami. Takže teraz poďme dnu a poriadne sa zabavme.“ V tom momente som videla, ako mu zažiarili oči. Hneď sa na mňa vrhol a daroval i silné objatie. Žiadne slová neboli potrebné.

Vrátili sme sa späť do sály, kde to už ostatní roztáčali na parkete. Pridali sme sa k nim a až do rána sme sa s Niallom od seba neodtrhli. Viem len, že sme už v sále ostali medzi poslednými a poriadne si užívali. Zvyšok si už vôbec nepamätám, a myslím, že on tiež.

12.5. 9:30
Ráno som sa zobudila v nejakej cudzej izbe a len pred sebou zbadala, ako sa nejaký blonďavý chlapec, len v boxerkách premáva po izbe.

Prepáčte!

Ahojte dievčatá, najskôr by sme vám chceli poďakovať za takú veľkú návštevnosť! Veľmi vám ďakujeme.Strašne nás teší, že sa vám páči príbeh a čítate ho:).Nikdy sme nečakali, že uvidíme 21000 klikov! :) Veľmi pekne Ďakujeme a budeme sa snažiť aby vás príbeh čím ďalej tým bavil.

Ale teraz by sme sa vám chceli ospravedlniť, že sme už skoro týždeň nedali časť. Nie preto, že by sa nám nechcelo písať alebo chceli by sme vás napínať, no skôr preto,že sme dosť nestíhali. Tento týždeň bol časovo dosť nabitý. Zažívali sme obdobie pred svadbou, obdobie úprav, skúšanie šiat a pod. Ale po tomto Dni D sa vám budeme zas a znova venovať :) Každý deň časť, ako sme písali! :) Dúfame, že vás to čakanie neomrzí a budete stálymi čitateľkami. Dnes sa pokusíme dať časť.

Prajeme pekne strávený deň! :)

Ps: Chceli by sme sa spýtať ako očakávate s kým skončí Lili, alebo s kým chcete aby skončila. Nápady môžte písať do komentárov. Chceme počuť i váš názor, a možno si zobrať aj nejakú myšlienku, čo neskôr použijeme ;)

27. Beautiful night

Cítila som jemný sladký dotyk na perách. Jeho ruka sa mi nesmelo dotýkala chrbta, zatiaľ čo moje jemne hladili jeho krk. V diaľke som uvidela Harryho, ktorý sa na nás akurát pozeral. Zostal prekvapený a úplne zamrzol. Ja som tento dokonalý moment nechcela pokaziť, tak som len zavrela oči a nechala sa ďalej unášať v oblakoch. Po chvíli sme sa od seba oddelili a na perách som mu zbadala krásny úsmev. Otočila som sa mu znova chrbtom a jemne sa oňho oprela. Chytil ma za ruky a spoločne sme pozorovali oblohu plnú malých svetielok. Zrazu začal strieľať ohňostroj. Teraz už obloha úplne žiarila. Pritúlila som sa k nemu a on ma silno objal a dal mi pusu na líce. Ešte chvíľu sme tam stáli a užívali si prítomnosť jeden druhého.

Potom sme sa už vrátili späť do sály a mali sme sa usadiť na miesta, pretože sa išla krájať torta. Ja vedľa Harryho, keďže sme družba. Čakala som, ako zareaguje. Keď sa nám stretli pohľady, usmieval sa ako vždy. Neboli na ňom poznať žiadne emócie. Bol jednoducho taký aký je vždy. „Dáš si tiež kúsok torty?“ Postavil sa a čakal, či mi ju môže doniesť. „Jasné.“ Usmiala som sa na neho a už som sa pohľadom venovala Niallovi, ktorý sedel oproti. Keď si všimol, že sa na neho pozerám, v strede rozhovoru s Liamom stíchol a zahľadel sa na mňa. Boli sme ticho. Len tak sme sa na seba pozerali a usmievali. Keď si to Liam všimol, hneď drgol lakťom do Louisa, aby sa na nás tiež pozrel. My sme to ani jeden neregistrovali. „Ehm..“ Prerušil nás Louis. „Je niečo, o čom by sme mali vedieť?“ Zasmiali sa aj s Liamom. „Nie.“ Odpalkoval ich Niall a odpil si z vody. Ja som sa len usmiala a sklonila zrak. Obaja aj so Zaynom si začali niečo šepkať. 

 

S Niallom sa nám znova stretli pohľady, no teraz nás prerušilo niečo iné. Otočila som sa smerom ku hlavnému stolu. Gemma vstala, dala Mišovi, ktorý nechápal, čo sa deje, pusu a namierila si to k pódiu. Postavila sa k mikrofónu a začala: „Túto pieseň by som chcela venovať najúžasnejšiemu človeku, s ktorým chcem stráviť zvyšok života.“ Celý čas hľadela na Miša. Ten akoby ostal vo svojom svete, v ktorom existovala len ona a zaľúbene na ňu hľadel. Gemma dala znamenie kapele, ktorá začala hrať. (http://www.youtube.com/watch?v=Hw-pWfKF9Mo). Mišo si hlavu podložil rukou a pozoroval svoju milovanú. Keď som videla tých dvoch, ako od seba neodpútali ani na sekundu zrak, prišlo mi to neuveriteľne krásne. Keď prestala spievať jemne sa uklonila a všetci jej začali tlieskať. Obzrela som sa okolo a všetkým sa tlačili slzy do očí. Mišo sa okamžite postavil a bežal ku nej. Silno sa objali a potom jej dal krásny bozk.

Potom sa zábava znova začala a parket bol úplne preplnený. Šli sme tancovať aj my. Vzali sme si so sebou mladomanželov a začali v kruhu. Úplne mi to pripomenulo rozlúčku so slobodou. No teraz to už bolo iné. Mišo a Gemma sa od seba nepohli a Niall, ten bol celkom úžasný. Úplne som ho žrala. Každý jeho úsmev mi o trochu viac rozžiaril svet.

Ani sme sa nenazdali a boli asi tri hodiny po polnoci. Parket bol už celkom prázdny. Ostalo tam len nemnoho párov, ktoré tancovali na romantickú hudbu. Sedeli sme pri stole a len sa rozprávali. Vtom sa ku mne otočil Harry. „Ideš tancovať?“ Vybalil na mňa. „Čo?“ „Veď sme sem prišli spolu a ešte sme ani netancovali.“ Postavil sa a podal mi ruku. Ja som sa spýtavo pozrela na Nialla, či ho tu môžem nechať. On iba prikývol a usmial sa, tak som sa znova pozrela na Harryho, ktorý sa tiež stále škeril, a vstala som. Prišli sme na parket a on ma chytil jednou rukou za pás a druhou za ruku. Ja som sa mu prispôsobila a začali sme tancovať. Okolo nás bolo len pár ľudí, medzi ktorými som uvidela aj novomanželov. S Gemmou sa nám stretli pohľady, tak sme sa jedna na druhú usmiali. Potom už zasnená venovala svoj svet len Mišovi. Náš tanec sa mi zdal nekonečný. Obaja sme boli ticho a len prešľapovali z jednej nohy na druhú. Až po chvíli sa Harry odvážil niečo povedať. „Neuveriteľné, že moja sestra už nepatrí medzi slobodných.“ „Ani mi to nehovor. Neviem si ani len predstaviť, že môj braček už nebude bývať s nami.“ Pozreli sme sa na seba a očami sa obaja zasmiali. Potom znova nastalo to nepríjemné ticho. Rozmýšľala som nad Niallom a nad tým bozkom. Len mi stále nešlo do hlavy, že Harry je stále rovnaký. Veď keď nás zbadal, ostal úplne prekvapený, tak ako je možné, že sa teraz správa normálne. 

Moje myšlienkové pochody znova prerušil jeho hlas. Keď to povedal, ostala som úplne šokovaná. Nevedela som, čo mu odpovedať. Len som zodvihla k nemu zrak a uvidela, ako sa pozerá na Nialla. Tú vetu som počula znova a znova vo svojej hlave. „Miluješ ho?“  

26. Day D

Vybehla som zo svojej izby a keďže som sa moc nevedela orientovať v tých priestoroch, najskôr som vošla do izby, kde sa konala včerajšia párty. Fúha, včera to nevyzeralo až tak zle. Všetko bolo rozhádzané, ale aspoň bola zábava. Zajtra sa to uprace. Potom som sa vrútila do ďalšej izby. Konečne som niekoho našla. Niall tam tak nevinne spal. Chvíľu som sa na neho pozerala, no potom som ho už musela zobudiť. „Niall, Niall, vstávaj!“ Šepkala som mu do ucha, no s ním to ani nepohlo. „Niall, už je ráno. Dnes je ten Day D.“ Hovorila som už trochu hlasnejšie a hladila som ho po pleci. Konečne sa prebral. Chvíľu sa na mňa pozeral so zalepenými očami a nič nehovoril. Potom si dlaňou pretrel oči a sadol si na posteľ. „Dobré ráno. Ďakujem za krásne prebudenie.“ Usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala a otočila sa smerom, kde by mal spať Harry. Prišla som bližšie, no pod veľkou perinou nikto nebol. Začala som sa obzerať, keď mi pohľad padol na skriňu. Mal na nej zvonku zavesený vešiak, na ktorom visel jeho krásny matný oblek, košeľa a mašľa.“ MAŠĽA?!“ Zvolala som dosť nahlas. „Tak toto nie! Harold? Kde si?!“ Hľadala som ho po celej izbe a volala na neho. Niall nechápal situácii, tak sa postavil ku mne a pomaly mu to dopínalo. Začal sa znova smiať. „S tou mašľou sa rozlúč Harry!“ Stále som čakala, odkiaľ príde. Vtom sa pomaly otvorili dvere do kúpeľne. Obaja s Niallom sme sa tam pozreli. Čakali sme, či odtiaľ vyjde, no stále nič. Zrazu sa niečo priplazilo do dverí. „Tak toto nie! Ty ma raz zabiješ Harold! Toto čo je?“ Začal sa ukrutne rehotať Niall. Až tak, že si musel sadnúť na zem. Teraz som fakt nevedela, či sa mám rozosmiať, alebo začať kriesiť Nialla, ktorý by sa od smiechu aj zadusil. No keď som sa znova pozrela na Harryho a jeho rozospatý pohľad, ako sedí na zemi a nevie, ako sa tam dostal, musela som sa začať smiať. Pribehla som ku nemu a zodvihla som ho zo zeme. „Ty čo tu robíš? Veď posteľ máš vedľa.“ Harry si sadol na posteľ a snažil sa rozpamätať, ako sa mohol dostať do kúpeľne na zem. Keď som sa prestala smiať, znova ma napadlo, čo som vlastne od neho chcela. „Ozaj, Harry. Tú mašľu choď okamžite vrátiť, odkiaľ si ju zobral.“ Nechápavo hľadel raz na mňa a potom na mašľu, zavesenú pri košeli a saku. „Čo je s ňou?“ „No je úplne strašná! Zabudni na to, že si ju dáš na seba!“ „Čo máš proti mašliam?“ Snažil sa mi porozumieť Harry. „Veď tie nosia chlapci do sedem rokov. Choď si okamžite zohnať kravatu!“ „Čo? Ale veď ja žiadnu nemám!“ „Tak si ju pôjdeš kúpiť.“ Niall sa konečne postavil. „Ja som mu to už vravel milión krát.“ Harry po ňom hodil škaredý pohľad a chtiac či nechtiac sa musí zmieriť s tým, že si ju jednoducho na seba nedá.

som mu to už vravel milión krát.“ Harry po ňom hodil škaredý pohľad a chtiac či nechtiac sa musí zmieriť s tým, že si ju jednoducho na seba nedá. Nakoniec som sa pozrela na Harryho štýlom „poslúchni ma, inak zomrieš“ a odišla z izby. Nabehla som do ďalšej miestnosti s plánom všetkých zobudiť, no ostala som prekvapená, keď som uvidela siedmych ľudí, ako raňajkujú, tak som sa k nim pridala. Rozprávali sme sa o celom priebehu obradu aj oslavy. Takmer všetko im zariadila svadobka, takže sa len nechávame prekvapiť.

Po chvíli som sa poobzerala a niečo sa mi nezdalo. Je tu Mišo, chalani, rodičia ale Gemmy nikde. „Kde je nevesta?“ Spýtala som sa ostatných. "Ja sa s ňou dnes nesmiem vidieť, takže sa mi schováva." Zasmial sa Mišo. "A neviete, kde presne je? "Asi vo svojej izbe." Kývol plecami. Postavila som sa od stola a namierila si to k nej. Zaklopala som na dvere. "Kto je?" Prekvapene zvolala. „Lili. Môžem?“ „Jasné, poď dnu.“ Vošla som a našla som ju so šatami v rukách, ako hľadí von z okna. Podišla som k nej a pozrela som sa tým istým smerom. Potom, po chvíli ticha som sa pozrela na Gemmu. Uvidela som slzu, ktorá jej stekala po líci. Otočila som sí ju smerom k sebe a pozrela jej do očí. „Čo sa deje? Stal sa nejaký problém?“ Ona sa usmiala a po chvíli po chvíli povedala: „Nie, som strašne šťastná, že už budeme s Mišom spolu. Strašne ho ľúbim a teším sa na život s ním.“ Znelo to tak nádherne.  Myslela som, že aj ja sa rozplačem, no ovládla som sa a len som ju objala. „A samozrejme, že budeme aj my už rodina.“ Zasmiala som sa a vtom do izby vošla nejaká žena. „Slečna Styles, môžeme začať?“ „Áno, samozrejme.“ Keď som si všimla, čo mala tá žena so sebou, pochopila som, že ju ide líčiť a česať. „Tak ja vás tu nechám a idem za ostatnými.“ Žmurkla som na Gemmu a vrátila som sa späť. Chalani si akurát obliekali obleky. „Kde je ten Harry?“ Spýtala som sa ich. „Išiel si kúpiť kravatu.“ „Čo? To fakt? Tomu vravím rešpekt!“ Začali sme sa smiať.  

Bolo už tesne pred začiatkom obradu. Vošla som ku Gemme do izby. „Vau! Si nádherná“ Ona sa len usmiala a trošku sa začervenala. „Tak poďme, ostatní už odišli.“ Nastúpili sme spolu do auta, ktoré nás odviezlo až na miesto. Okolo stála ochranka, ktorá zabraňovala novinárom dostať sa k nám. Michal ju už čakal. Hneď ako ju zbadal zostal v miernom šoku. Okamžite ju pobozkal a niečo jej pošepkal. Vtedy som ich už opustila a sadla som si k za miesta budúcich manželov. Boli sme im svedkovia. Pri pohľade na okolitú prírodu som sa úplne rozplývala. Zrazu začala hrať krásna hudba (http://www.youtube.com/watch?v=dZ2prsYqM4Q&feature=related). Všetci sme sa postavili a k oltáru prišiel najskôr Mišo spolu s mamou a čakal tam na svoju vyvolenú. Po chvíli sa všetky hlavy otočili. Po bielej uličke s rozhádzanými lupeňmi kráčalo nádherné dievča v bielom, ktorú viedol mladý kučeravý chlapec. Gemma prišla k Mišovi a hneď sa pobozkali. Harry si sadol ku mne. Vtom to začalo.

Kňaz: „Michal Landa, berieš si tu prítomnú Gemmu Styles za svoju právoplatnú manželku?“
Mišo: „Beriem.“
Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“

Mišo: „Sľubujem.“ Pozrel sa na Gemmu a usmial sa na ňu.

Kňaz: „Gemma Styles, berieš si tu prítomného Michala Landu za svojho manžela?“

Gemma: „Beriem.“
Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že mu budeš vernou manželkou a že ho nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“
Gemma: „Sľubujem.“

Zrazu prišlo k nim jedno prekrásne dievčatko v krásnych princeznovských ružových šatách a podalo im prstienky. Hneď sa rozbehla naspäť a hodila sa svojej mamine okolo krku. Všetkým vyčarila úsmevy na tvári. Mladí sa znova pozreli na seba.

Mišo: „Ja, Michal, beriem si teba, Gemma, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ Nasunul jej prsteň.

Gemma: „Ja, Gemma ,beriem si teba, Michal, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ A dala mu tiež prsteň. Bolo z nej cítiť dojatie.

Kňaz: „Teraz ste sa stali právoplatnými manželmi. Môžete pobozkať nevestu.“ Michal si obmotal Gemmu rukami a dal jej nádherný bozk. Zrazu na nich vystrelili konfety a všetci začali tlieskať.

Premiestnili sme sa spolu do sály. Keď som ju uvidela, podlomili sa mi kolená. Všetko bolo ladené do rúžova. Bola omnoho krajšia, ako som si ju predstavovala. Mišo si nevestu odniesol na miesto a my sme sa všetci usadili. Keď sme sa najedli, začala hrať krásna hudba, Mladomanželia začali tancovať ich tanec a postupne sa k nim pridávali aj ostatné páry, rovnako ako my s Harrym. „Super kravata.“ Podpichla som ho. „Som rád, že sa ti páči.“ Žmurkol jedným okom a pokračovali sme v tanci. Neskôr ma Niall zavolal tancovať, tak som išla. Práve hrala romantická hudba a my sme sa ticho rozprávali. Po chvíli Niall prestal v strede hovoriť a zahľadel sa mi do očí. „Čo je?“ Odvrátila som zrak. „Nič, len som zablúdil v kráse tvojich očí.“ Jemne sa usmial a zrak stále mieril na mňa. Začervenala som sa a položila si hlavu na jeho plece. Jednoducho neopísateľné. Taký pocit bezpečia a dôvery. Bolo nám krásne.    

Zábava postupne gradovala a začali sa hrať rýchle pesničky. O pol noci sme všetci vyšli von a každý mohol pustiť k nebu balón šťastia. Znova začala hrať hudba (http://www.youtube.com/watch?v=WOJ9Rt465Jg&fb_source=message) Prvý pustili balón Mišo a Gemma. Potom ostatní. Po chvíľku ku mne prišiel Niall a podal mi balón. Ja som sa zaradovala ako malé dieťa. Zažali sme na ňom plamienok a on pomaly začal stúpať. Niall ma zozadu objal a do ucha mi pošepkal slová „I've been waiting for so long". Až mi prešiel mráz po chrbte. Otočila som sa k nemu a objala ho. On sa odtiahol a znova sa mi pozrel do očí. Naše pery sa pomaly spojili. 

 Lilin účes

 Gemmine šaty

25. The end of freedom

Vymysleli sme si niečo, čo by mohlo tých dvoch potešiť. Je to síce bláznivý nápad, no predsa skvelý. Keď som to navrhla chalanom, hneď súhlasili. Museli sme len zohnať izbu ďalej odtiaľto. Nebolo to ani komplikované. Našli sme jednu perfektnú v krásnom hoteli asi dva bloky odtiaľto. Všetci traja sme sa do nej nahrnuli. „Asi by sme mali začať!“Vyšlo zo mňa po chvíli obzerania. „Bude to perfektné!“ Zasmial sa Harry. „Idem do auta pre všetky veci.“ Povedal Niall a Harry mu hodil kľúčiky. Niall hneď odišiel a my s Harrym sme začali plánovať, ako to tu zariadime. „Takže, posteľ pôjde sem, tento stolík dáme sem a ostatné veci tu netreba...“ Rozmýšľal nahlas a ja som s ním vo všetkom súhlasila. Hneď sme sa pustili do menšej rekonštrukcie. Keď sme boli s premiestňovaním hotoví, konečne prišiel aj Niall s ostatnými vecami. „Ty si kde bol tak dlho?“ Pozerala som na neho. „Skočil som do Nando´s a sa trochu najedol. Bol som strašne hladný.“ My s Harrym sme po ňom len kukali a nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať. Po chvíľke sa Niall začal ukrutne smiať. „Keby ste sa videli! Jasné, že som nebol v Nando´s . Veď vypratať toto všetko hore chvíľu trvá. Ale išiel by som sa niekde najesť...“ Prestal sa smiať a nahodil vážnu tvár. Vtom sme sa s Harrym na seba pozreli a pre zmenu sme sa začali rehotať my. „Ach Nialler, ty sa nikdy nezmeníš.“ Povedal Harry pomedzi smiech. „Dobre, dosť bolo srandy. Máme veľa práce. Už by sme mali začať.“ Prerušila som ich a spolu sme začali vykladať veci. Ja som s Harrym som prichystala posteľ. Rozprestreli sme na ňu sivú plachtu, ktorá pasovala k zvyšku izby, poukladali sme tam červené vankúšiky tvaru srdca a ja som z dvoch prikrývok poskladala labute. Niall zatiaľ prichystal šampanské s pohármi a všade okolo porozsýpal krvavo-červené lupene ruží. Ach, znova tie lupene, pomyslela som si. Harryho to asi tiež napadlo. Keď sme to už konečne dokončili, boli sme na seba pyšný. Vyzeralo to naozaj krásne a myslím, že budúcim mladomanželom sa to bude tiež páčiť.

21:30

Keď sme sa vrátili do nášho hotela, všetci tam už čakali. „No čo, môže sa začať naša posledná párty na ktorej sme ešte slobodní?“ Pousmial sa Mišo a objal zozadu Gemmu. Tá sa zasmiala a strelila mu pusu na líce. Sú spolu neuveriteľne chutní.  „A zvyšok chalanov je kde?“ Spýtal sa Niall. Všetci sa na seba pozreli. Vyzeralo to, akoby sa na nich úplne zabudlo, no vtom sme započuli obrovské kriky. „Decká, kde ste?“ Ozývali sa chalanské hlasy. „Tak toto je aká náhodička?“ Zasmial sa Harry a išiel ich privítať. Zrazu do izby, kde sme boli, vtrhli traja pojašený chalani. Hneď nás začali objímať. Samozrejme začali od Gemmy a Miša, ktorých poriadne vybozkávali. Áno, znie to divne, ale čo iné sa dá od nich čakať. Tí chalani keď sú spolu, jeden by si myslel, že ich z nejakého ústavu zobrali. A keď sa k nim pridá ešte Mišo, no neviem ako im tá rozlúčka dopadne. My sme sa od nich hneď oddelili a išli sme s Gemmou na bowling. Poriadne sme sa smiali, no keď po chvíli prišli za nami ostatní chalani, bol to totálny blázinec. „A čo vy tu robíte? Toto je babská jazda!“ Bolo na nich vidieť, že už v sebe niečo majú. „Miláčik, ja som to už bez teba nemohol vydržať.“ Chytil Mišo Gemmu okolo krku. „Aj mne si už chýbal.“ Dala mu pusu na nos. Vtom Louis zahlásil: „Ale on si nerobí srandu. Fakt stále kecal, že chce ísť za tebou. A my sme mu v tom predsa nemohli zabrániť.“ Všetci sa začali smiať. „No jasné Louis! Isto sme aj vám už chýbali. Veď čo vy by ste bez nás robili.“ Žmurkla som na neho. „Toto dievča sa mi páči!“ Povedal Louis trošku hlasnejšie ako chcel a všetci sa po nás začali obzerať. Nikto si z toho nič nerobil a až vtedy sa začala poriadna zábava. Chalani mali so sebou šoféra. Bolo nás osem, takže sme sa zmestili jedine do limuzíny. Odviezli nás do najbližšieho klubu. „Je tu čo piť a hudba tu je.“ Začal sa pripito smiať Zayn. „Len tých ľudí tu je viac než dosť.“ Hovoril nespokojne Liam. „Tak sa sem na chvíľu stavme a môžeme ísť na hotel. Tam tiež Zaynovi nebude nič chýbať. Je tam pripravené všetko.“ Ozval sa Niall.

Vošli sme do klubu, kde hrala skvelá hudba. Všetci sme začali tancovať a robiť somariny. Zabávali sme sa ako sa patrí. Chalanov to po chvíli omrzelo, tak sme sa vrátili späť na hotel. „Presne takto som si to predstavoval.“ Zakričal Liam s rukami vystretými pred sebou, keď vošiel do miestnosti plnej jedla, tekutín a aparatúry. Pustili sme si hudbu a začali znova blázniť. Neviem ako je to možné, no nikto sa na nás za celú dobu nesťažoval. Aj to asi museli chalani nejako vybaviť.

Chalanom sme museli prikázať, aby to dnes neprehnali, nech sú zajtra fit. Veď čo by to bolo, keby samému ženíchovi bolo zle a spať sme išli tiež pomerne skoro. No aj tak si tento večer navždy zapamätám. Bolo nám skvele. Keď som si ľahala, ešte som si nastavila budík o 5:30 a dúfala, že zajtrajšok bude najkrajší, aký by mohol pre tých dvoch byť.  

13:15

Ráno som sa zobudila dosť rozbitá, tak som zalizla rovno do sprchy. Tam som sa konečne trochu prebudila a až vtedy ma napadlo, čo je dnes za deň. Tá myšlienka mi dodala náladu a bežala som všetkých zobudiť.