25. The end of freedom

Vymysleli sme si niečo, čo by mohlo tých dvoch potešiť. Je to síce bláznivý nápad, no predsa skvelý. Keď som to navrhla chalanom, hneď súhlasili. Museli sme len zohnať izbu ďalej odtiaľto. Nebolo to ani komplikované. Našli sme jednu perfektnú v krásnom hoteli asi dva bloky odtiaľto. Všetci traja sme sa do nej nahrnuli. „Asi by sme mali začať!“Vyšlo zo mňa po chvíli obzerania. „Bude to perfektné!“ Zasmial sa Harry. „Idem do auta pre všetky veci.“ Povedal Niall a Harry mu hodil kľúčiky. Niall hneď odišiel a my s Harrym sme začali plánovať, ako to tu zariadime. „Takže, posteľ pôjde sem, tento stolík dáme sem a ostatné veci tu netreba...“ Rozmýšľal nahlas a ja som s ním vo všetkom súhlasila. Hneď sme sa pustili do menšej rekonštrukcie. Keď sme boli s premiestňovaním hotoví, konečne prišiel aj Niall s ostatnými vecami. „Ty si kde bol tak dlho?“ Pozerala som na neho. „Skočil som do Nando´s a sa trochu najedol. Bol som strašne hladný.“ My s Harrym sme po ňom len kukali a nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať. Po chvíľke sa Niall začal ukrutne smiať. „Keby ste sa videli! Jasné, že som nebol v Nando´s . Veď vypratať toto všetko hore chvíľu trvá. Ale išiel by som sa niekde najesť...“ Prestal sa smiať a nahodil vážnu tvár. Vtom sme sa s Harrym na seba pozreli a pre zmenu sme sa začali rehotať my. „Ach Nialler, ty sa nikdy nezmeníš.“ Povedal Harry pomedzi smiech. „Dobre, dosť bolo srandy. Máme veľa práce. Už by sme mali začať.“ Prerušila som ich a spolu sme začali vykladať veci. Ja som s Harrym som prichystala posteľ. Rozprestreli sme na ňu sivú plachtu, ktorá pasovala k zvyšku izby, poukladali sme tam červené vankúšiky tvaru srdca a ja som z dvoch prikrývok poskladala labute. Niall zatiaľ prichystal šampanské s pohármi a všade okolo porozsýpal krvavo-červené lupene ruží. Ach, znova tie lupene, pomyslela som si. Harryho to asi tiež napadlo. Keď sme to už konečne dokončili, boli sme na seba pyšný. Vyzeralo to naozaj krásne a myslím, že budúcim mladomanželom sa to bude tiež páčiť.

21:30

Keď sme sa vrátili do nášho hotela, všetci tam už čakali. „No čo, môže sa začať naša posledná párty na ktorej sme ešte slobodní?“ Pousmial sa Mišo a objal zozadu Gemmu. Tá sa zasmiala a strelila mu pusu na líce. Sú spolu neuveriteľne chutní.  „A zvyšok chalanov je kde?“ Spýtal sa Niall. Všetci sa na seba pozreli. Vyzeralo to, akoby sa na nich úplne zabudlo, no vtom sme započuli obrovské kriky. „Decká, kde ste?“ Ozývali sa chalanské hlasy. „Tak toto je aká náhodička?“ Zasmial sa Harry a išiel ich privítať. Zrazu do izby, kde sme boli, vtrhli traja pojašený chalani. Hneď nás začali objímať. Samozrejme začali od Gemmy a Miša, ktorých poriadne vybozkávali. Áno, znie to divne, ale čo iné sa dá od nich čakať. Tí chalani keď sú spolu, jeden by si myslel, že ich z nejakého ústavu zobrali. A keď sa k nim pridá ešte Mišo, no neviem ako im tá rozlúčka dopadne. My sme sa od nich hneď oddelili a išli sme s Gemmou na bowling. Poriadne sme sa smiali, no keď po chvíli prišli za nami ostatní chalani, bol to totálny blázinec. „A čo vy tu robíte? Toto je babská jazda!“ Bolo na nich vidieť, že už v sebe niečo majú. „Miláčik, ja som to už bez teba nemohol vydržať.“ Chytil Mišo Gemmu okolo krku. „Aj mne si už chýbal.“ Dala mu pusu na nos. Vtom Louis zahlásil: „Ale on si nerobí srandu. Fakt stále kecal, že chce ísť za tebou. A my sme mu v tom predsa nemohli zabrániť.“ Všetci sa začali smiať. „No jasné Louis! Isto sme aj vám už chýbali. Veď čo vy by ste bez nás robili.“ Žmurkla som na neho. „Toto dievča sa mi páči!“ Povedal Louis trošku hlasnejšie ako chcel a všetci sa po nás začali obzerať. Nikto si z toho nič nerobil a až vtedy sa začala poriadna zábava. Chalani mali so sebou šoféra. Bolo nás osem, takže sme sa zmestili jedine do limuzíny. Odviezli nás do najbližšieho klubu. „Je tu čo piť a hudba tu je.“ Začal sa pripito smiať Zayn. „Len tých ľudí tu je viac než dosť.“ Hovoril nespokojne Liam. „Tak sa sem na chvíľu stavme a môžeme ísť na hotel. Tam tiež Zaynovi nebude nič chýbať. Je tam pripravené všetko.“ Ozval sa Niall.

Vošli sme do klubu, kde hrala skvelá hudba. Všetci sme začali tancovať a robiť somariny. Zabávali sme sa ako sa patrí. Chalanov to po chvíli omrzelo, tak sme sa vrátili späť na hotel. „Presne takto som si to predstavoval.“ Zakričal Liam s rukami vystretými pred sebou, keď vošiel do miestnosti plnej jedla, tekutín a aparatúry. Pustili sme si hudbu a začali znova blázniť. Neviem ako je to možné, no nikto sa na nás za celú dobu nesťažoval. Aj to asi museli chalani nejako vybaviť.

Chalanom sme museli prikázať, aby to dnes neprehnali, nech sú zajtra fit. Veď čo by to bolo, keby samému ženíchovi bolo zle a spať sme išli tiež pomerne skoro. No aj tak si tento večer navždy zapamätám. Bolo nám skvele. Keď som si ľahala, ešte som si nastavila budík o 5:30 a dúfala, že zajtrajšok bude najkrajší, aký by mohol pre tých dvoch byť.  

13:15

Ráno som sa zobudila dosť rozbitá, tak som zalizla rovno do sprchy. Tam som sa konečne trochu prebudila a až vtedy ma napadlo, čo je dnes za deň. Tá myšlienka mi dodala náladu a bežala som všetkých zobudiť.