Pretrela som si oči a lakťami sa trochu nadvihla. Niall behal splašene hore, dole po izbe. Bol zabratý vo svojich myšlienkach, tak si ani nevšimol, že som už vstala. Pár sekúnd som ho pozorovala, no potom som akoby hlavou vrazila do múru a vyskočila z postele. Niall sa tak naľakal, až skoro nadskočil. Stála som vedľa postele a on predo mnou. „Lili!“ Vybehlo z neho a rýchlo sa otočil na druhú stranu izby. Zostala som šokovaná, keď som zistila, že pred ním stojím nahá. Okamžite som z postele strhla prikrývku a obmotala si ju okolo seba. Niall sa ku mne otočil a chytil ma za lakte. „Čo sa v noci stalo?“ Prebodával ma preľaknutým pohľadom. Zostala som ako omámená, sadla si na posteľ a s priblblým pohľadom hľadela niekam do steny. Niall ostal stáť predo mnou a čakal, čo zo mňa vylezie. Obzrela som sa po izbe. Zostala som poriadne prekvapená. Na zemi som našla porozhadzované Niallove oblečenie, na stoličke moje šaty prevrátené naruby a na stole len tak pohodenú moju spodnú bielizeň. Tvár som si hneď skryla do dlaní. Niall vedľa mňa prešľapoval. Dlane som pomaly odtiahla z očí a pozrela sa na zem. V sekunde som vyskočila z postele a pozerala na Nialla. „Čo je?“ Nechápal môjmu náhlemu pohybu. Prstom som ukázala na zem. Niall sa tam ihneď pozrel a zanadával. Bol tam no...no...ochrana. „Pamätám si že sme tancovali a potom, keď už všetci odišli, šli sme do nejakého iného hotela. Viem, že sme vošli do izby a....ehm...mali sme k sebe dosť blízko. Och, cítim sa tak hlúpo. Prepáč.“ Niall sa trochu upokojil a objal ma. „Netráp sa tým. Nie je to tvoja vina. Obaja sme mali vypité. Stalo sa to, čo sa malo stať. Som rád, že ty si tá prvá. A neboj sa. Veď sme predsa použili ochranu.“ Trochu ma prekvapilo to jeho priznanie. Poriadne som ho stisla. „A teraz sa usmej.“ Darovala som mu trochu silený úsmev.
„Myslím, že by sme sa mali vrátiť k ostatným.“ Pozrela som sa na mobil a boli už dve poobede. Našla som si tri neprijaté hovory. Dva od Liama a jeden od Harryho (?). Niall súhlasil a pozbieral si rozhádzané veci zo zeme. Stál mi chrbtom, tak som sa mohla obliecť. Rýchlo som schmatla podprsenku a nohavičky zo stola a obliekla si ich. Otočila som sa k Niallovi, a chcela mu povedať ako strašne ma bolí hlava, no zarazila som sa, keď som zistila že sa na mňa stále pozerá. „Niall!“ Zakričala som na neho a vzápätí sa začala smiať na jeho pohotovej reakcii. „Ja... no... ehm...“ Potom sa začal smiať aj on.
Poupratovali sme po sebe izbu a vyšli von z hotela. Zistili sme, že nie sme tak ďaleko od ostatných. Niall hneď privolal taxík, tak sme nastúpili a nechali sa viesť. Po chvíľke ticha som sa k nemu otočila. „Aj teba tak bolí hlava?“ Priložil si k hlave ruku. „Ešte viac, než si myslíš.“ Obaja sme sa začali smiať a zvyšok cesty som hľadela do okna a rozmýšľala. Čo ak predsa? Ale veď mal ochranu. Ale aj tak. Tieto myšlienky som nemohla vyhnať z hlavy.
Po pár minútach sme boli na mieste. Niall ma chytil za ruku a spolu sme vyšli k ostatným. Vošli sme do izby, kde všetci sedeli pri stole. Všetky pohľady hneď padli na nás. Ozvalo sa hlasné písknutie, samozrejme od Louisa. „Takže vy ste...“ Začal Harry no ja som ho hneď prerušila. „Dobré ráno mládež. Kde sú Michal s Gemmou?“ Prešla som ich pohľadmi. Všetci sa tvárili normálne, len Louis sa na nás šibalsky vyškieral. Liam ho lakťom drgol a dodal: „Ešte neprišli.“ Až potom ma napadlo, že oni tu vlastne ani nespali. Prisadli sme si k nim a tiež sa naraňajkovali. Všimla som si, že Zayn hodil po Niallovi pohľad, niečo ako „sa nezdáš“ a nenápadne pokračovali v debate o včerajšku.
4. 6. 2012
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)