„Lili poď sem“, zakričala na mňa mama celá šťastná. Cestou hore schodmi som počula len smiech a veľa hlasov. Trochu mi to nesedelo, pretože v dome býva vždy celkom ticho. No to som už stála pred izbou. Otvorila som dvere a vzápätí som videla Miša a Gemmu, ktorí mi kývali z obrazovky počítača. Na tvárach im žiaril úsmev.
„Hello“ odpovedala som zamyslene, no predsa s veľkou radosťou bratovi a jeho priateľke, ktorí sú práve v Londýne. Nechápala som čo sa deje a pohľadom som preskakovala z otca na mamu a na obrazovku. Všetci sa mi zdali podozrivo veselí. No neriešila som to a venovala som sa rozhovoru s Gemmou. Je to úžasné dievča. My sme sa vlastne ešte nikdy naživo nestretli, ale skype mi pomohol ju spoznať. Sme rovnako šialené, rady nakupujeme a máme rady Miša. Teda ona trošku viac. Môj starší braček si asi ani nemohol vybrať lepšie.
Moju chvíľku zamyslenia prerušila Gemma, ktorá strčila ruku pred webku. Chvíľu som nechápala o čo ide, no potom mi to došlo. Na prste mala nádherný strieborný prsteň s veľkým diamantom. Keď dala ruku preč a videla som ako jej žiari tvár, tak som sa neudržala a začala som kričať od radosti a ona tiež. Mišo dal Gemme veľkú pusu na líce a potom sa na nás iba smial. Áno s Gemmou budeme švagriné.Medzitým som úplne zabudla že za mnou sedia rodičia. No tí to už vedeli. Konečne chápem tie úsmevy, ktoré mali na tvárach keď som vošla.
Chvíľu sme sa s tými zaľúbencami ešte rozprávali, potom som už išla spať. Bol to zvláštny pocit zaspávať s tým, že môj braček bude mať onedlho svadbu.
28.3 16:50
Ráno ma znova zobudil ten nepríjemný zvuk, ktorý vychádzal z môjho budíku. "Zasa do školy!" Povedala som nahlas ako nejaký psychopat. Keby bol niekto v dome tak by si o mne pomyslel svoje. Našťastie obaja rodičia sú v práci.Milujem, keď som doma sama,keď môžem mať naplno hudbu a totálne falošne spievať.
Keď som sa už konečne dala dokopy, utekala som na autobus. Len tak tak som ho stihla. V škole som nedokázala myslieť na nič iné ako na Miša a Gemmu. Večer nám totiž ešte stihli povedať, že by chceli prísť na Slovensko. Dúfam, že sa Mišo nenahnevá, keď si jeho snúbenicu na chvíľu požičiam. Chcela by som jej to tu poukazovať a ísť s ňou niekam na nákupy. Dúfam, že sa nič nepokazí
Gemma, Michal
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor? :)