Ahojte baby! Ani si neviete predstaviť, aký je to pocit keď sa pozeráme na počet kliknutí. Niečo neuveriteľné! Keď sme začínali a mali sme asi 100 klikov, tešili sme sa ako malé, takže si predstavte čo to musí byť teraz. Keď si píšeme na FB, je to asi takéto, citujem: chápeš to, je pol 4 a my už máme 480 pozretí? – toto je napríklad z dneskajška.
Chceli by sme vám povedať niečo viac o nás. Takže, sme dve spolužiačky, sesternice a hlavne skvelé kamarátky z deviatky v jednej dedinke pri Žiline. Obe milujeme volejbal, korčuľovanie, futbal facebooking a 1D! Nechceme zverejňovať naše mená hlavne preto, že niektoré kamarátky tiež čítajú a nevedia, že to píšeme my. Je zábavné si s nimi písať na štýl „kedy už dajú ďalšiu časť“ alebo „rýchlo bež, už je nový diel“. Potom by to už nebolo ono.Takže dajme tomu že sme * a °.
Všetko to začalo asi tak, že sme boli v škole a zrazu * pribehla ku mne. „Počúvaj včera som nemohla zaspať a som rozmýšľala, že začnem písať poviedku. Už mám aj dej. Búde iná ako ostatné (Medzi tým sme obe čítali asi ďalšie 4 poviedky). Ideš to so mnou písať?“ „Si normálna, ja a písať nejaký súvislý text? Veď ja aj slohy sťahujem z netu.“ Smiali sme sa na tom. Potom mi * povedala dej a zrazu sme obe začali chrliť nápady, ako by to mohlo byť. Celý deň sme sa o tom rozprávali. Nakoniec som jej prikývla.
No mali by ste vidieť, čo to bolo na začiatku! Dohodli sme sa, že * (keďže má toľko nápadov), vždy napíše nejaký ten základ. Vtedy sme mali v škole celkom voľno, tak niečo napísala na papier. Keď to mala konečne hotové, hodila mi papierik cez celú triedu. To bola akurát chémia. Ja som si ho začala čítať. Ani som si nevšimla, a zrazu predo mnou stál učiteľ (sedím v prvej lavici). Zobral mi ten papier. * po mne začala hádzať pohľady, že či som normálna, nech si ho idem vypýtať. No našťastie si ho nečítal. To by bolo trapas! Alebo, keď to vyzeralo, ako keby pašujem drogy. Dostihli sme sa po kostole. „Čav, počúvaj, včera som niečo napísala.“ A z vačku mi nenápadne podala poskladaný papier. Ja som ho hneď schovala. No keby nás niekto sledoval! ...
Doteraz nám to tak ostalo že *, alebo obe spolu nejako vymyslíme hlavný dej, potom v škole, cez FB alebo Skype domyslíme detaily a ja (°) to napíšem do konečnej podoby. Potom už spolu domyslíme nadpis, všetky časy a dátumy a obrázky. Preto nám to trvá dlhšie.
Ďakujeme, že ste si to prečítali a môžete sa spýtať na čokoľvek. Máme Vás rady!
Like the bosses! :D
OdpovedaťOdstrániť