23. Think about him

http://www.youtube.com/watch?v=wdGZBRAwW74

„Nič, no ako nad tým rozmýšľam, neboli to kraviny. Vlastne má pravdu. Prečo inak by bol Zayn taký. Veď ja som len obyčajné dievča z dediny, ktoré sa vám sem votrelo.“ Niall sa ku mne priblížil a potichu povedal. „Keby si bola obyčajné dievča tak by som nespravil toto...“ Odmlčal sa a zahĺbil sa mi do očí. Stála som tam stále ako stĺp a čakala, čo spraví. Naklonil sa ku mne a v tom som sa zobudila. Vyletela som z postele a rozmýšľala, či je moja fantázia v poriadku. Na chvíľu som si sadla a premýšľala, ako by to pokračovalo. V tom mi už na dvere naozaj niekto klopal. Prišla som k dverám a otvorila som. Stál tam Niall s previnilým pohľadom. Prvé čo ma napadlo bolo, že ako je možné že sa mi snívalo to isté. Niall zdvihol zrak a začal hovoriť. „Ahoj“, snažil sa usmiať „Prepáč, a naozaj som sa o teba bál.“ Bola som úplne mimo z toho čo sa deje. „No a? Mám svoj život, tak sa mi do neho nestaraj.“ On sa na mňa díval s vyvalenými očami a ja som len zavrela dvere. Nepočula som žiadne kroky, takže tam asi ostal stáť. Otočila som sa a pokračovala v balení sa. Po chvíľke prišla ku mne Gemma a pomohla mi s balením. Aspoň jej môžem veriť. Ona je naozaj super dievča. Vraj je už hotová. Teší sa tam už minimálne týždeň a už dávno sa zbalila.

Rozprávali sme sa o jej šatách. Nechcela nám ich nikomu ukázať. Vraj to bude prekvapenie. Hovorila mi aj o výzdobe, obrade a podobne, no ja som moc nepočúvala. Bola som duchom pri Lucasovi. Je úplne úžasný. Dokázal mi jediný otvoriť oči, aby som na koniec nebola sklamaná. Som rada, že ho mám. Sám Pán Boh mi ho poslal priamo z neba. Ľúbim ho a viem, že aj on mňa. Trochu mi pripomína Lukáša a nielen menom. No on je ešte lepší. Najhoršie je, že ho musím teraz opustiť. Neviem ako bez neho vydržím ten čas, kým bude po svadbe a všetkom okolo. Po pravde by som na tú svadbu najradšej ani nešla. Keď si pomyslím, ako sa znova budú predo mnou pretvarovať, je mi z toho zle. Gemma stále rozprávala a rozprávala. Jediné čo som zachytila bolo, že Anne má nejaké povinnosti a že musí ostať tu a príde až zajtra (piatok). Keď som sa to dozvedela, splnilo sa mi maličké prianie. Môžem byť o čosi dlhšie s Lucasom. Rozhodla som sa, že ostanem s ňou to a potom spolu prídeme. Veď oni majú aj tak už všetko zariadené, ani ma tam nebudú potrebovať a myslím, že ani chcieť.

Hneď som jej to povedala. „Ako to myslíš? Ja som si myslela, že si spravíme poriadnu rozlúčku so slobodou.“ Zamrzene povedala. „Neboj sa, v piatok to roztočíme.“ Snažila som sa jej to vysvetliť a objala som ju jednou rukou. „A čo máš také dôležité, že nemôžeš prísť?“ Hovorila s úsmevom aby zakryla zármutok. „No vieš jeden chlapec..“ ani som nestihla dopovedať a ona sa zasmiala. „Je to jasné. Viac mi nemusíš hovoriť. Ale vieš že na svadbu musíš prísť. Si predsa prvá družička aj s Harrym.“ Usmiala sa. No jasné s Harrym. To zas bude pretvárky. Pomyslela som si.

14:20
Pri obede Anne povedala všetkým, že sa musí ešte zdržať, ale určite v piatok hneď ráno príde. Ja som skôr, ako ostatní zareagovali, povedala, že prídem s ňou lietadlom. Zrazu sa všetky pohľady ocitli na mne. „Čo, to prečo?“ Ozval sa Harry. Zrazu ho zaujímam. „Tak.“ Povedala som potichu. Potom sa ma už našťastie nikto nič nepýtal. Hlavne, že môžem byť s Lucasom.

Hneď, ako sme dojedli, som išla do izby a napísala Lucasovi SMS. „Dnes o 18:30“ Do minúty mi odpísal. „Si ešte stále doma? Fajn, tak v parku ako vždy. Teším sa.“ Prečítala som to a ocitla som sa v oblakoch. Odvtedy som sa už stále usmievala. Všetci sa len čudovali, len Gemma vedela, o čo ide, no nikomu to nepovedala.

Asi o 14:20 všetci odchádzali. „Takže sa nemusíme ani lúčiť. Zajtra sa uvidíme.“ Zasmiala sa mama. Ja som iba prikývla a zakývala im, keď vychádzali na cestu. Hneď potom som sa znova zašila do svojej izby. Tam som na FB písala s dievčaťom zo školy. Neľutujem, že som sem išla. Škola mi nechýba, kamarátov tiež moc nemám a stretla som tu najúžasnejšieho človeka na svete.
Tesne pred tým, ako som odišla za Lucasom, som Anne oznámila, že idem von. „A s kým?“ Pýtala sa ma. „S kamarátom.“ Pousmiala som sa a odišla. Keď som prišla k tej úžasnej lavičke, kde sa všetko začalo, Lucas tam už sedel. Priblížila som sa k nemu odzadu a zakryla mu oči dlaňami. Veľmi sa naľakal, tak som mu dala pusu na líce. To ho v momente upokojilo. Prisadla som si vedľa neho a on si ma prisunul bližšie k nemu. „Som rád, že si mi neodišla. Vedel som, že pochopíš akí sú to falošní ľudia. Nič pre nich neznamenáš. Si pre nich len bábka s ktorou sa môžu zahrávať, no ja to nedovolím. Pre mňa si všetko na svete.“ Potešilo ma čo povedal a objala som ho. „Možno som i to už vravela, ale som rada že si mi prišiel do života. Otvoril si mi oči a konečne som všetko pochopila.
Ale mala by som ti povedať, že ja tam idem aj tak. Je to predsa svadba môjho brata, Neboj sa o mňa. Budem sa im vyhýbať a myšlienkami budem aj tak stále pri tebe.“ On sa usmial, no napokon niečo povedal. „Nenechám ťa tam ísť. Aspoň nie samú. Pôjdem s tebou. Na svadbu nepôjdem, no ty tam aj tak nemusíš byť celý čas. Aj tak ťa tam nechcú. Spolu nám bude lepšie.“ Tvár sa mi rozžiarila a hneď som súhlasila. Nechcela som ho zdržiavať, tak som mu povedala, aby sa zbalil, že skoro ráno odlietame. Tak sme sa rozlúčili, a vrátila som sa domov. Anne tam nebola, tak som si išla rovno ľahnúť, keďže ráno skoro vstávam. Ani nikomu nejdem hovoriť, že so mnou niekto ide. Nesúhlasili by.

11.5. 10:35
Ráno sme obe odišli na letisko. Lucas tam už bol, tak som išla za ním a povedala mu, ktorým letom ideme. Pred Anne som to zakryla, že idem na toalety. Po chvíli nám už išlo lietadlo.