22. What doesn't kill you

Obaja predo mnou stáli a tvárili sa, akoby som niekoho zabila. Dosť ma deptali ich pohľady. Prišlo mi zvláštne, že Harry sa mi nevyhýba. „Kde si bola?! Sa pozri, ako dlho si bola prečo! Celý deň sme ťa nemohli nikde zohnať. Volal som ti, no zistil som, že si si mobil nechala doma. Nemohla si nám aspoň povedať, kam ideš?“ Vyčítavo mi nadával Niall. Ani som ho moc nevnímala. Myšlienkami som bol úplne inde. Niall si to všimol a začal ešte viac. „Počúvaš ma vôbec? Absolútne si neuvedomuješ, čo sa ti mohlo stať. Pohybuje sa tu veľa nebezpečných ľudí....“ To už som ho začala reagovať. Harry medzi tým odišiel. Neriešil ma. Bol iba rád že som sa vrátila. Niall do mňa stále niečo hučal. Len som sa pousmiala. „Si normálny? Prečo sa do mňa staráš. Nie si môj rodič, a navyše dokážem sa o seba postarať sama. Už dávno nemám päť rokov.“ Povýšenecky som sa na neho pozrela, prešla okolo neho a drgla som mu do pleca. Viem len, že sa za mnou otočil.

23:15
Vybehla som po schodoch a zavrela sa v izbe. Teraz som nič neriešila. Len som si pustila hudbu (http://www.youtube.com/watch?v=Xn676-fLq7I). V normálnom prípade by som vybuchla hnevom, no teraz som bola v pokoji. Zabudla som na všetko a myslela len na chlapca z parku – Lukasa. Ležala som na posteli, hľadela do stropu a premýšľala nad dnešným dňom. Vtom mi zavibroval mobil. Vzala som ho do ruky a uvidela novú SMS. „Ďakujem za krásny deň. Nemôžem na teba prestať myslieť. Dúfam, že sa skoro stretneme.“ Dočítala som to a stále som sa usmievala. Vtom som si spomenula, že zajtra odlietame do Francúzska. „Skôr ja ďakujem. Zajtra o 8:30 v parku. Musím ti niečo povedať...xoxo :)“ Celý zvyšok dňa som bola v izbe. Nemala som chuť vysvetľovať im kde a s kým som bola.

Po chvíli mi niekto zaklopal na dvere a vstúpil dnu. „Ahoj, prepáč, že ruším, ale myslím že sa máme o čom porozprávať.“ Sadol si vedľa mňa na posteľ. Nič som nehovorila a len som prikývla. Čakala som s čím začne. „No vieš, myslím, že by som ti mal povedať, ako to bolo s tou Zuzanou. Vtedy si ma nenechala dopovedať, no teraz ti to už konečne vysvetlím. Nič som s ňou nemal. V tú noc som síce bol u nej, ale maximálne hodinu. Len tak som tam sedel a bol myšlienkami úplne mimo. Celý čas mi niečo hovorila, no nemám potuchy čo. Potom som odišiel do hotela. Tam som aj prespal. A Zuza? Tá si vymyslela to, že sme sa vyspali. Chcela ťa asi iba naštvať. Dúfam, že sa na mňa nehneváš.“ Pozerala som na neho a sama som bola prekvapená, čo sa tak odhodlal mi niečo hovoriť. „Nie, nehnevám sa. Len ma to vtedy dosť zaskočilo, lebo Zuza je krava a teraz to už vieš aj ty.“ Usmiala som sa a on tiež. „Už keď si tu,...chcela by som vedieť, čo to malo vtedy znamenať a tými ružami v posteli. Doteraz som nepochopila o čo ti išlo. Dosť si ma zmiatol, a úprimne, aj som sa nahnevala. Cítila som sa vtedy ako úplný hlupák.“ Harry sklonil hlavu. „Prepáč.“ „No tak! Ja chcem počuť viac!“ Naliehala som na neho. „Bolo to odo mňa hlúpe. S jedným chalanom som sa stavil, či ma budeš chcieť pobozkať. Myslel som si že nie. Preto som aj prehral stávku. Nič nehovor. Viem bolo to veľmi hlúpe. Až potom som si uvedomil, čo som to spravil.“ Hovoril smutne. „Tak stávka?!“ Vyčítavo som na neho pozerala. „Naozaj prepáč, ale je tu ešte niečo. Ja už som ti povedal všetko, tak teraz ty.“ Neisto na mňa hľadel a počkal, ako zareagujem. Mala som otázniky v očiach a čakala, čo povie. „Vieš tá noc vtedy...“ Prestal hovoriť, a ja som sa zasmiala. „Neboj sa nič sa vtedy nestalo. Chcela som ti len spôsobiť nepríjemný pocit, ako ty mne vtedy.“ Úplne som videla, ako mu padol kameň zo srdca. Pozrel sa na mňa a trošku sa usmial. „To mi odľahlo. Sľúbme si, že už nebudeme robiť takéto kraviny.“ Zasmial sa a podstrčil mi malíček. Potriasli sme si nimi a smiali sa. Potom už odišiel a ja som si išla ľahnúť.

9.5. 10:25

Hneď ráno som nachystala ostatným raňajky, a na lístok som napísala, že si idem pobehať, za chvíľu sa vrátim. Išla som rovno do parku. Na tú istú lavičku, čo pred tým. Po chvíľke som ho zazrela. Pribehol ku mne a stále sa usmieval. „Ahoj Lili, už som sa nemohol dočkať, kedy ťa uvidím.“ „Aj ja, ale chcem ti niečo povedať.“ „Áno?“ Chytil ma za ruku a znova ukázal jeho krásny úsmev. Nedokázala som od neho odpútať zrak. „...teraz tu nemôžem byť dlho. Nechcem mať ďalšie problémy ale...“  Nenechal ma dohovoriť. „Problémy?“ „No vieš včera som nikomu nepovedala kam idem a tak...“ „Lili, ty si to ešte stále nepochopila. Oni ťa nemajú radi. Nezaujímaš ich. Prečo by sa nejakí rozmaznaní fagani o teba zaujímali. O niečo im určite ide.“ Zamyslela som sa a všetko sa mi dalo dokopy. „Oni ma naozaj nemajú radi, máš pravdu. Zayn ma ignoroval a Niall na mňa včera nakričal. Určite niečo plánujú.“ Hovorila som smutne. „Áno, myslím, že by si s nimi nemala tráviť čas.“ Máš pravdu. Ešte sme sa tam dlhšie zdržali a povedala som mu o Francúzsku. Nebol z toho nadšený, no nič nespraví.

Keď som sa vrátila domov, išla som rovno do izby a začala som sa pomaly baliť. Poobede sme už mali odlietať. Medzi tým prišiel ku mne Niall. Sadol si na posteľ a chvíľu ma bez slova pozoroval. „Čo je?“ Zhučala som na neho. „Prepáč za včera, naozaj som sa o teba bál. Si nahnevaná?“ „Nie, len som stretla jedného chlapca. Narozprával mi všelijaké nezmysly o vás...“ Prestala som hovoriť a zosmutnela som. Niall sa hneď postavil. „Čo ti spravil?“