21. New friend

Ospravedlňujeme sa ale mali sme nejaké technické problémy. A menší oznam: naľavo už pravdepodobne nebude zobrazovať nové diely. Nejako nám to nejde. Ďakujeme za pochopenie ;)  


Ocitla som sa na zemi a na mne ležali ďalší traja chlapci, ktorí sa strašne smiali. Napadlo ma, čo by tisícky dievčat za to dali. Len jeden stál a len nás sledoval. Ostatní si ho ani nevšimli. Po chvíľke sa zdvihli a objali ma. Niall nás predstavil, aj keď som presne vedela, kto sú. Všetci boli nadšení. Znova okrem Zayna. Bol nejaký zvláštny. Vôbec sa neusmieval a keď áno, tak nasilu. No ja som všetku pozornosť venovala Liamovi, Louisovi a Niallovi. Zrazu to bolo s nimi úplne iné. Celkom iné. Tisíc krát lepšie, ako na všetkých videách, ktoré som videla, alebo snoch ktoré som s nimi snívala. Usadili sa do obývačky. Rozprávali sme sa o základných veciach, ktoré si hovoria ľudia keď sa zoznámia. Teda hovorila som len ja. Veď načo by mali niečo hovoriť, keď ja už dávno viem o nich všetko. Rozprávala som im o Slovensku, mojej rodine, škole...Medzi tým prišiel Harry. Veľmi sa potešil, keď ich uvidel. Hneď sa privítali. Chcel si k nám prisadnúť, no voľné miesto bolo len vedľa mňa, keď si to všimol, rozmyslel si to a priniesol si sedačku. Ja s Niallom sme sa na seba pozreli a očami sa smiali.

Dlho sme sa rozprával. Zrazu som si uvedomila, že som len v pyžame a župane. Začala som sa červenať, ako to ja viem, a hneď bežala na poschodie. Chalani si to ani nevšimli. Po pár minútach som sa vrátila už umytá, oblečená a namaľovaná. Keď ma uvideli, zostali v miernom šoku. „Wau!“ Ozvalo sa od Liama. „To si ty?“ Zasmial sa Louis. Roztiahla som pery a pozrela sa do zeme. „V plnej kráse.“ Povedala som neisto, ale so smiechom. Všimla som si len, ako sa na mňa Niall zapozeral a podvedome sa usmieval. Harry bol stále neutrálny. Len sa smial na ich reakcii. Už mi to prišlo hlúpe, tak som sa ich spýtala, čo si dajú piť. Niall sa stále len pozeral a nič nevravel. „Minerálku.“ Zvolali dvojhlasne Liam a Zayn. Liam sa stále usmieval, no Zayn nič. „Máte nejaký džús?“ Spýtal sa Louis. „Jasné, aký?“ „Mrkvový, teda ak sa nájde.“ Začala som sa nekontrolovateľne smiať. „Čo ti je vtipné?“ Otočil sa ku mne Liam. „Ja...len, že čo iné by si Louis pýtal...“ Znova som sa zasmiala. Teraz už aj ostatní. Otočila som sa a išla do kuchyne. Nabrala som si pohár čistej vody a napila sa. Vtom som započula ich rozhovor. „Ako vedela o mrkve?“ Spýtal sa ich Liam. Ostatní neodpovedali. Teda aspoň nie slovne. Po chvíli sa ozvalo. „Veď to iba medzi fanynkami sa šíria také veci nie?“ Zamyslene hovoril Louis. „Ale ona nevyzerá na fanynku.“ Zrazu sa ozval aj Zayn. Len som si ťapla rukou po čele a chcela počúvať ďalej, no jediné čo som začula boli kroky smerom ku mne, tak som hneď začala hľadať ten džús. Po chvíli už pri mne stál Niall. „Čo tu robíš tak dlho, chalani ťa už hľadajú. Pomôžem ti s niečím?“ „V pohode, len ten džús neviem nájsť.“ „Vedel som, že Louis bude chcieť, tak som mu ho už kúpil.“ Vybral ho zo zadnej časti chladničky a len sa usmial. Vrátili sme sa k nim a ešte sme sa chvíľu rozprávali. Zayn sa postavil a spýtal sa nás, či môže ísť na terasu fajčiť. Bolo to trochu netaktné, no hneď som ponúkla, že mu donesiem popolník. „Nie! Nechcem!“ Zavrčal na mňa, keď išiel okolo. Ostatní to nepočuli. Zostala som zarazená. Nie až tak z toho čo povedal, ale ako to povedal. A ten jeho desivý pohľad. Až ma prešli zimomriavky. Ostatní sa ďalej rozprávali, len Niall sa za ním rozbehol. Sledovala som ich, až kým nevyšli von. Potom mu začal Niall niečo podráždene hovoriť. Otočila som sa späť k ostatným a ospravedlnila sa, že musím odísť. Nemali žiadne výhrady, tak išla rovno von.

12:15
Blúdila som po Londýne a pozerala sa na okoloidúcich ľudí. Každý sa pozeral len pod svoj nos, nikoho iného si nevšímal. Trištvrte ľudí držalo pri uchu mobil a každý sa niekam ponáhľal. Práve som išla cez park a premýšľala, čo som spravila Zaynovi, keď je taký. Nevedela som to pochopiť. Sadla som si na lavičku a len tak rozmýšľala. Asi po desiatich minútach ku mne začal kráčať nejaký chlapec, ktorý ma už dlhšie pozoroval. „Môžem si prisadnúť?“ Usmial sa na mňa. Váhala som, no jeho úsmev ma presvedčil. „Jasné.“
„Si nejaká smutná, nie?“ Pozrel sa na mňa. Ja som uhla zrak a začala neisto hovoriť. „Jeden chlapec ma štve. Je na mňa odporný, aj keď som mu nič nespravila.“ „Niektorí sú naozaj hlúpy, no ja taký nie som.“ Zasmial sa a podal mi ruku. „Som Lucas, a ty?“ „Lili.“ Usmiala som sa neisto. Zodvihol mi prstom hlavu a povedal. “Také pekné dievča predsa nemôže byť smutné. Ja ťa rozveselím.“ Postavil sa a začal ma ťahať za ruku. „Čo to robíš?“ Zľakla som sa a snažila som sa dostať z jeho zovretia. Neodpovedal a len stále kráčal smerom cez park. Keď sa i konečne podarilo pustiť sa ho, zastala som. On sa ku mne otočil a znova sa zapozeral do mojich očí. „Nemusíš sa báť, teda ak sa nebojíš klaunov.“ Zasmial sa. Ja som len pokrútila hlavou pokračovali sme v ceste. Zrazu som pred sebou uvidela obrovský nápis „amusement park“. V duchu som sa smiala. Vošli sme tam a obzerali sa dookola. Ocitli sme sa v kráľovstve cukrovej vaty a varenej kukurice. Všade okolo nás behali malé vysmiate deti. Aj keď sme tam boli najstarší, cítila som sa skvele. Spomenula som si na svoje detstvo. Prešli sme spolu všetky atrakcie. Od strieľania vodnými pištoľami, cez zhadzovania plechoviek loptičkou až po elektrické autíčka a strašidelný dom, ktorý bol naozaj celkom strašidelný. Poriadne sme sa zabávali. Síce sme sa moc o sebe nerozprávali, no reč aj tak nikdy nestála.

Keď sme sa rozhodli vrátiť sa domov, išiel ma odprevadiť. Celú cestu sme nič nehovorili, no ani nebolo treba. Po chvíli sme už boli pred nami. Postavil sa predo mňa a dal mi pusu na líce. Bolo to na mňa priskoro, tak som sa hneď odtiahla. Vypýtala som si jeho mobil a tam som uložila moje číslo. Vošla som do domu. Otvorila som dvere a zrazu predo mnou stál Harry a Niall.

 Lucas