14. Lots of laught

„Môžem sa pridať?“ stál predo mnou v károvanom hnedom pyžame a jemne podvihol kútik úst. Mykla som plecami nezaujato. Podišiel ku mne a sadol si na sedačku. Prepínala som programy v Tv. Narazila som na hudobnú stanicu, kde práve hrala pieseň http://www.youtube.com/watch?v=UJtB55MaoD0&ob=av2e Mám tú pieseň strašne rada, tak som ju nechala hrať. Harold bol celý čas ticho, keď zrazu niečo povedal. „Hneváš sa na mňa?“ „Mala by som?“ Bola som zvedavá čo povie. „Máš na to dôvod. Mrzí ma čo som povedal o tom že ste sa vyspali. Ale bol som zmätený keď som vás videl v chodbe. Rozmýšľal som a nebolo to odo mňa fér. Nialla mám rád ale máte právo robiť si čo chcete.“ Na to som mu povedala: „Je mi to jedno. To skôr pre Nialla to bolo sklamanie. Určite si nemyslel že jeho dobrý kamarát by bol schopný sa vyspať s niekým, koho pozná sotva deň.“ Prekvapene sa na mňa díval. Presne si viem predstaviť, čo sa mu naháňalo hlavou: Odkiaľ to vie? Mám zatĺkať alebo to priznať? Nevedel, že mi Zuza niečo písala o tej noci. Stále nič nehovoril, tak som znova prehovorila. „Nechcem sa do ničoho starať, ale takouto „pomstou“ si to nemusel riešiť. Teda aspoň nie so Zuzou, vôbec ju nepoznáš. Ona to len tak nenechá.“ Stále mlčal a zarazene nad niečím rozmýšľal. Rozhodla som sa, že sa už niet o čom rozprávať. „Harold, už chcem ísť spať tak dobrú.“ Potichu som povedala a medzi tým som si zívla. „Čo? Veď ty to nechápeš, nevieš vôbec nič čo sa vtedy...“ Umlčala som ho a naznačila, že už sa o tom nechcem baviť a či by už nemohol ísť preč. Bez slova odišiel.

10.4. 13:30
Ráno som sa znova zobudila na budík. Bolo by to hlúpe, ak by už všetci behali po dome a ja v obývačke ešte spím. Zaliezla som do sprchy a užívala si pocit bezstarostných prázdnin. Naraňajkovala som sa a pri telke počkala, kým sa všetci zobudia. Naši rodičia išli obaja do práce a tak sme zostali doma iba s Anne. Keď Niall konečne prišiel dole, hneď som ho začala bombardovať, či pôjdeme na tie korčule. Bol z toho rovnako nadšený ako ja. Hneď súhlasil a spýtal sa či pôjde aj Harold. Vlastne mi to nevadilo tak som prikývla. „A počúvaj, vy ste sa rozprávali v pohode večer?“ „Hej, chvíľu sme sa rozprávali o tom všetkom. Ja sa na neho neviem hnevať a vlastne ani on na mňa, takže všetko je v pohode.“ „Tak to je super!“ Usmiala som sa na neho. Vtom k nám pribehol vyplašený Harold. „Lili? Mala si pravdu, Zuza mi píše, že či ideme von. Ja som zamietol, no ona zasa začala s tým že zavolá novinárov. Neviem čo jej mám povedať. Myslíš že by to spravila?“ Rozprával rýchlo. Ledva som si stíhala v hlave prekladať o čom hovorí. Niall hneď zareagoval. „To určite nespraví, ak ťa má rada. Vyhovor sa na nás. Ideme na korčule, tak sa pridaj.“ Žmurkol na neho. Harold bol hneď pokojnejší a išiel Zuze odpísať. Ja som zatiaľ Haroldovi pripravila Mišove korčule.

19:25
Som rada že je medzi nami všetko v poriadku, ale stále ma štve tá Zuza. Hus jedna! Takto niekoho vydierať! Najlepšie by bolo, keby jej Harold na rovinu povedal nech vypadne, no on nie je taká povaha. Ale zasa ani nechcem aby sa okolo motalo stádo novinárov. Keby nám to vydržalo takto celý čas. Len my a naša rodina. Nikto viac sa do nás nestará.

Asi o tretej sme všetci traja vyliezli z domu. Chalani sa trochu zamaskovali šiltovkami a kapucňami. Každý sme si v rukách niesli svoje korčule a ja som ich zaviedla na jednu odľahlejšiu časť mestečka. Tam som im pomohla si obuť korčule. Harold si sadol do trávy, že nás najskôr bude pozorovať, ako na to. Niall sa len tak tak postavil. Bol na neho neskutočne zábavný pohľad. Predklonený a ruky držal pred sebou. Kričal na mňa aby som mu pomohla, no ja som sa najskôr musel dosmiať. Harold to tiež nevydržal a aj keď vedel, že on bude vyzerať asi rovnako, začal sa smiať. Podišla som k Niallovi a chytila ho oproti za ruky. Pomaly som cúvala a pomohla som mu udržať rovnováhu. Po chvíli to vzdal a poslal Harolda, nech si to ide aj on vyskúšať. Pomohla som mu dôjsť až k trávniku a potiahla som Harolda za ruku. Ten vstal, no tým pádom som už zabrániť nemohla. Vyskúšali sme všetko možné, dokonca aj tancovať. No toto som si mala nahrať!

Strašne sme sa celý čas smiali, aj napriek všetkým modrinám, ktoré si chlapci odnesú. Stálo to za to! „Čo bol toto za nápad!“ So smiechom prehlásil Niall. „Neboj sa ešte pár lekcii a pôjde vám to ako po masle.“ Usmiala som sa na neho. „Že som sa ja dal na toto nahovoriť.“ Povedal Harold a všetci sme sa začali siať. Keď sa začalo stmievať, pomaly sme sa pobrali domou. Chlapci chceli ísť tiež na korčuliach, takže nám cesta trvala dlhšie. O dosť dlhšie!

Konečne sme sa dostali na našu ulicu. Pozrela som sa pred náš dom a nechcela som uveriť vlastným očiam. Toto snáď nie!